Myslenie v srdci

12. října 2014 v 11:57 | Ježiš |  Nové zjavenie
Veľké Evanjelium Jánovo II., 62.kapitola - Myslenie v srdci.

1. Hovorí Cyrenius: "Pane, s myslením v srdci sa mi to vôbec nedarí, pretože som bol už od mladosti zvyknutý myslieť v hlave; tu sa mi zdá byť takmer nemožné, že by sa mohlo myslieť v srdci. Ako začať, aby sa mohlo myslieť v srdci?"

2. Hovorím Ja: "To je predsa celkom ľahké a celkom prirodzené! Všetko, čokoľvek si len dokážeš a môžeš podľa svojho pocitu myslieť vo veľkom mozgu, prichádza najprv zo srdca; lebo každá seba nepatrnejšia myšlienka musí mať najprv nejaký popud, ktorým je nutne vyvolaná. Keď bola myšlienka z akejkoľvek potreby vzbudená a splodená najprv v srdci, až potom vystúpi do mozgu hlavy pre obhliadnutie dušou, aby potom duša uviedla do vhodného pohybu údy tela a takto sa vnútorná myšlienka stala slovom alebo skutkom; ale aby človek mohol niekedy myslieť len v hlave, to je skutočne nemožné! Lebo myšlienka je stvorenie čisto duchovné a preto nemôže vzniknúť nikde inde ako jedine v duchu človeka, ktorý sídli v srdci duše a odtiaľ oživuje celého človeka. Ako by sa však mohlo dakedy nejaké stvorenie vyvinúť z nejakej seba jemnejšej hmoty, keď všetka hmota, teda aj mozog človeka, nie je nič iné ako len obyčajne obyčajná hmota a nemôže teda byť nikdy tvorcom, ale len niekým stvoreným?! Rozumieš tomu teraz dobre a cítiš azda už dokonca, že žiaden človek si nemôže myslieť niečo v hlave?"

3. Hovorí Cyrenius: "Pane, áno, cítim to teraz celkom živo! Ale ako sa to deje? Mne sa teraz skutočne zdá, že som odjakživa myslel iba len v srdci! Zvláštne! Ako to? Áno, cítim priamo v srdci slová a to ako vyslovené slová a teraz mi už vôbec nepripadá, že by bolo možné pojať nejakú myšlienku v hlave!"

4. Hovorím Ja: "To je celkom prirodzene následok tvojho, stále viac a viac sa prebúdzajúceho ducha v srdci, ktorý je láska ku Mne a cezo Mňa ku všetkým ľuďom.

5. U ľudí však, u ktorých taká láska nie je ešte prebudená, tvoria sa myšlienky síce tiež v srdci, nie sú v ňom však postrehované, pretože je príliš hmotné, ale ešte len v mozgu, kde sa myšlienky srdca ako už hmotnejšie za príčinou popudov ku jednaniu utvárajú obrazovo a amalgamujú sa (miešajú sa; vyd.) s obrazmi, ktoré sa vtlačili do tabuliek mozgových vonkajšími telesnými zmyslami zo sveta vonkajšieho a takto sa pred očami duše zhmotňujú a kazia a musia potom tiež byť považované za nutnú príčinu zlých skutkov ľudí.

6. Preto musí byť každý človek najprv v srdci a tam v duchu znovuzrodený, inak do Kráľovstva Božieho vojsť nemôže!"

7. Hovorí Cyrenius vedľa stojacemu Petrovi: "Rozumieš dobre tomuto znovuzrodeniu ducha v srdci a čo a kde je vlastne Kráľovstvo Božie, o ktorom On a obaja anjeli neustále hovoria a ktoré sľubujú ako niečo budúce pre našu vieru?"

8. Hovorí Peter: "Pravdaže tomu rozumiem a keby som tomu nerozumel, nezostával by som tu, ale staral by som sa doma o svoj dom. Pátraj však len, vznešený pane, vo svojom vlastnom srdci, tam zakrátko nájdeš viac, než čo by som ti mohol vyložiť za sto rokov!

9. Pozri na nás, ktorí sme boli jeho prvými učeníkmi a svedkami, či s Ním hovoríme veľa navonok! A hľa, predsa s Ním hovoríme viac než ty a mnohí iní vonkajším slovom úst; lebo hovoríme s Ním čisto len v srdci a pýtame sa Ho na tisícoraké veci a On nám odpovedá v jasných, patrične vyznačených myšlienkach a tak získavame dvojnásobok. Lebo odpoveď Pána v srdci človeka je už, aby som tak povedal, podielom na jeho živote, ale vonkajšie slová sa musia ešte len stať následným skutkom za príčinou cvičenia duše podielom na živote.

10. A tak sa teda môžeš, vznešený pane, vo svojom srdci pýtať aj ohľadom známej veci satana a Pán ti potom už vloží do tvojho vlastného srdca správnu odpoveď tak celkom ticho a tajne, že ani mnohouchý satan ju nebude schopný počuť! A podobne sa môžeš pýtať Pána aj na znovuzrodenie ducha v srdci a na Kráľovstvo Božie a dostaneš ihneď najjasnejšiu odpoveď!"

11. Hovorí Cyrenius: "Áno, teraz mi je jasné, prečo vy - čomu som sa už neraz veľmi divil - nehovoríte s Pánom takmer nikdy ani slovo! No, ja sa o to pokúsim. Ak je Pán takto skryto milostivý vám, bude môcť byť milostivý zaiste aj mne! Lebo to, že Ho nadovšetko milujem, dokazuje to, že svoje veľké a ťažké vládne povolanie vešiam zatiaľ istým spôsobom na klinec, zdržiavam sa u Neho a posilňujem svoju dušu každým slovom z jeho najsvätejších úst.

12. Tiež myslím, že z vernej lásky k Nemu viac činím a viac som učinil, ako vy všetci; lebo poznal som Ho už ako útle Dieťa a v cudzej pohanskej zemi som sa staral o Neho, jeho rodičov i bratov! A zatiaľ čo vy ste Mu obetovali len vaše rybárske siete, ja som ihneď hotový, keby to len chcel prijať, zložiť všetky svoje svetské hodnosti, potom Ho ako najnepatrnejší medzi vami všetkými čo najvernejšie nasledovať a každým okamihom svojho života za Neho a za vás všetkých sa zasadiť, čo som už niekoľkokrát učinil, nehľadiac k tomu, čoho by som sa za to mohol celkom ľahko od Ríma dočkať!

13. Ak však toto všetko konám z obyčajnej lásky k Nemu, bude ma tiež zaiste považovať za hodného milosti, ktorú v tak hojnej miere preukazuje vám!?"

14. Hovorím Ja: "Veď už ju máš, Môj najdrahší priateľ a brat! Čo však máš, nemusíš predsa už hľadať a nemusíš sa už rozohňovať, ako keby si to ešte nemal! Buď teda teraz len pokojný a pokús sa raz vo svojom srdci spýtať sa Ma na čokoľvek a Ja ti jasne, zreteľne, zrozumiteľne a celkom počuteľne vložím odpoveď do tvojho, Mňa skutočne nado všetko milujúceho srdca!"

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama