13. Pokúšanie Pána

15. září 2015 v 14:03 | Ježiš |  53 kázní Pána na nedeľu
53 kázní Pána na nedeľu - 13. Pokúšanie Pána. Na nedeľu Invokavit.

Matúš 4,1-11: Vtedy bol Ježiš zavedený Duchom hore na púšť, aby bol pokúšaný od diabla. A keď sa bol postil štyridsať dní a štyridsať nocí, napokon zlačnel. A pristúpiac k Nemu pokušiteľ riekol Mu: "Ak si Syn Boží, povedz, aby sa tieto kamene stali chlebmi." A On odpovedajúc riekol: "Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie." Vtedy Ho zaviedol diabol do svätého mesta a postavil Ho navrch na krídlo chrámu a povedal mu: "Ak si Syn Boží, hoď sa dolu, lebo veď je napísané, že Svojim anjelom prikáže o Tebe, a vezmú Ťa na ruky, aby si neuderil svojej nohy o kameň." A Ježiš mu riekol: "Zase je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!" Opäť ho zaviedol diabol na vrch, veľmi vysoký, a ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: "Toto všetko Ti dám, ak padneš a pokloníš sa mi." Vtedy mu povedal Ježiš: "Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť!" Vtedy Ho opustil diabol, a hľa, anjeli pristúpili a posluhovali mu.

(21. januára 1872)

Táto kapitola pojednáva o Mojom pokúšaní satanom v dobe Mojej pozemskej púte. Toto pokúšanie satanom, ako je spísané v evanjeliách Mojich apoštolov, nesmie sa brať doslovne; lebo je celkom prirodzené, že satan Ma dobre poznal a že v Ježišovi videl svojho Pána. Preto Ma tiež nemohol pokúšať s výzvou, aby som učinil z kamenia chlieb, dobre vediac, že som bol mocný nad celkom inými vecami; tiež Ma nemohol pokúšať návrhom, aby som Sa vrhol z cimburia chrámu, že si neublížim, pokiaľ som Syn Boží. Veď Ma viedol z púšte ovzduším až na toto cimburie a teda vedel dobre, že jednak celkom nepatrím Zemi a jednak že ak chcem, nemôže na Mňa pôsobiť príťažlivosť tejto planéty.

Alebo keď Ma satan vyviedol na horu a ponúkal Mi tam všetko, čo Moje ľudské oko odtiaľ videlo a čo tvorilo časť sveta Židom vtedy známeho, vedel zaiste dobre, že nemôže svojmu Pánovi a Stvoriteľovi ponúknuť nepatrné ríše vašej temnej Zeme, ak nepoviem celú Zem; lebo svojimi duchovnými očami mohol ako žiaden iný duch prehliadnuť Moju nesmiernu ríšu stvorenia.

Vidíte teda, že doslovný výklad týchto miest, ako sú spísané v evanjeliu, nemôže byť oným výkladom, aký treba čerpať z týchto slov. Zmysel tohto pokúšania a čo znamená, spočíva omnoho hlbšie a niekde celkom inde! Lebo tieto pokúšania, ako sú popísané v evanjeliu, sú azda pokušeniami pre ľudí, avšak nikdy nemôžu byť ani sa stať pokušeniami pre Boha a Stvoriteľa všetkého nekonečna, hoci bol aj v ľudskej podobe.

Podstata a vysvetlenie nespočíva tu teda v nazeraní svetskom, ale v duchovnom, spočíva práve v tom, čo tieto slová úmyselne zamlčiavajú.

Hľa, keď sa u vás nejaký študent alebo žiak pripravuje na skúšku, uzatvára sa obyčajne viac než inokedy do svojej komôrky a študuje tu vo dne v noci. Odrieka sa preto mnohých svetských pôžitkov, buď jedla a pitia alebo všelijakých zábav, aby v prvom prípade žalúdok nenadobudol prílišný vplyv na jeho ducha a v druhom prípade aby zábavy nerozptyľovali jeho ducha, zatiaľ čo ho potrebuje mať sústredeného práve na štúdium.

A čo koná študent alebo každý človek, pripravujúci sa na dôležitý krok vo svojom živote, pozrite, to som konal i Ja!

Keď nadišiel čas, v ktorom som musel nastúpiť Svoj učiteľský úrad totiž ako človek, ktorého schránkou bola ošatená Moja božskosť, musel som sa i Ja sústreďovať, musel som i Ja znížiť potravu pre telo na najmenšiu mieru, pretože Môj duch chcel tvoriť duchovné a večné a nesmel byť ukracovaný hmotou.

Môj pozemský človek sa postil, zatiaľ čo Môj duchovný človek oplýval hojnosťou všetkých blažeností, ktorých je schopná len duchovná Bytosť, ktorá, nedbajúc na všetko veľké a mocné, chce sa obetovať ako červ z lásky k bytostiam a duchom od Nej stvoreným.

V oných okamihoch pristúpili ku Mne všetky vplyvy ľudských vášní. A práve len tým, že som sa stal celkom človekom a že sa ono božské uchýlilo do Môjho najhlbšieho vnútra, mohol som dať Svojim duchom príklad, ako možno zvíťaziť, ako možno čeliť všetkým protivenstvám. Touto skúškou som chcel im všetkým predchádzať večným príkladom a učiniť im pochopiteľným, že ten, kto sa chce stať Mojím dieťaťom, môže to dosiahnuť len víťazstvom nad najmocnejšími zlými vplyvmi.

Prvé, čo Ma ako pozemského človeka obťažovalo, bol hlad. A víťazstvo nad ním je zjavné práve zo slov, ktorými som odpovedal diablovi na jeho prvú ponuku a ktorá znie: "Nie samotným chlebom je živý človek, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst!" Inými slovami sa tým vraví: Keď na dušu človeka búrlivo doliehajú telesné chúťky, má si pripomenúť tento výrok, že totiž duchovné, vnútorné ja človeka stojí vyššie, než jeho hmotné ja, a že v prvom rade musí byť živené duchovné ja, áno, že musí byť dokonca pestované a vychovávané na úkor hmotného ja. Výrok, ktorý som učinil diablovi, znie pre vás takto: "Pamätajte vždy, že ste neboli stvorení pre pestovanie svojho tela, ale pre zdokonaľovanie svojej duše!"

Druhý obrazne znázornený diablov pokus na Mne spočíval v pokúšaní božskej moci sídliacej vo Mne. Inými slovami to znamená: Pojala Ma žiadosť, honosiť sa Svojimi božskými vlastnosťami.

Toto pokušenie sa podobá márnomyseľnosti človeka, ktorý je síce vyzbrojený väčšími schopnosťami a znalosťami, áno často nadaný i božskou mocou konať veci, ktoré sú odoprené iným ľuďom a preto sa im musia javiť ako zázraky, ktorý však nechce použiť tieto vlastnosti preto, aby pomáhal blížnym alebo zväčšoval Darcovu slávu, ale aby tieto vlastnosti zneužíval a pýšil sa nimi.

Sem patrí Moja druhá odpoveď satanovi: "Nebudeš pokúšať Boha a svojho Pána!" To inými slovami znamená: "Neoddávaj sa bludu, že Pán, aj keď ti prepožičal moc, nebol by tiež schopný ti ju vziať, akonáhle by si ju chcel používať pre svoje a nie pre Jeho účely!" Lebo také prianie je povyšovaním sa nad svoje vlastné ľudské schopnosti, je zneužívaním božského daru, ktorý by pri stálom zdare neživil pokoru, ale len pýchu. Satan sa pokúšal prebudiť Moju márnomyseľnosť a domnieval sa, že Ja, ako človek, vystúpim z tohto nízkeho postavenia, v ktorom podľa Môjho nazerania jedine spočíval zdar Môjho veľkého plánu.

Tretí pokus bol prebudiť Moju panovačnosť; pretože v ľudskom srdci spočívajú tieto tri najmocnejšie vášne ako základ všetkých ostatných: za prvé náklonnosť k telesnému blahožitiu, za druhé prianie byť viac než druhí to, jest mať skvelé sociálne postavenie, v ktorom sú prostriedky pre ukojenie prvej vášne a nakoniec za tretie chtivosť panovať namiesto poslúchať, namiesto posledným chcieť byť prvým, ktorý predpisuje zákony druhým, zatiaľ čo sa sám povýšil nad všetok zákon, zrieknuc sa plnenia aj toho najmenšieho zákona.

Po tomto treťom satanovom pokuse sa mu dostala táto odpoveď: "Odstúp, satan; lebo je napísané: Pánu Bohu svojmu sa budeš klaňať a Jemu Samotnému budeš slúžiť!" To znamená inými slovami: Preč s touto špinavou vášňou panovačnosti, ktorá má vo svojej družine všetky ostatné vášne, ako pýchu, nenávisť, pomstu, hnev a odvetu! Duchovno v človeku prikazuje pokoru, lásku, odpúšťanie a bratskú lásku. Duchovno, ktoré Boh vložil do pŕs človeka, od teba žiada, aby si zostupoval, zostúpil dolu, stal sa najmenším, chcejúcim slúžiť všetkým ostatným, ak raz chceš byť ustanovený nad veľkým. Úplne sa vzdaj priania vynikať nad druhým! Uč sa poslúchať, aby si raz vedel prikazovať, ale nie prikazovať sudcovsky s úradnými slovami, ale prikazovať s láskou, trpezlivosťou a s presvedčením, že len s týmto spôsobom sa nebude zdať rozkaz nikdy tvrdým a že bude presne poslúchnutý, pretože poslúchajúci zároveň spoznáva, že to všetko je len k jeho prospechu. Takto slúži človek svojmu Bohu a Pánovi, pričom nasledujúc Môj príklad, dosiahne v najmenšom, v najnižšom, najväčšie výsledky.

Ako som sa teda kedysi Ja sám ako človek musel prebojovávať všetkými ľudskými vášňami, ktoré som ako Stvoriteľ úmyselne vložil do vašej prirodzenosti, práve tak musíte činiť aj vy, ak Ma chcete nasledovať. Musíte premáhať mocný pud telesného blahožitia, musíte podriadiť všetky tieto pôžitky vyššiemu účelu, oslobodiť sa od pút brzdiacich vzlet vašej duše. Musíte zo seba vyobcovať márnivosť ako prvú klamárku, pretože vám maľuje váš vlastný obraz krásnejším než je, s opičou láskou prikrýva chyby závojom a ospravedlňuje pudy najhoršieho druhu so sofistickou múdrosťou; čím sa potom často domnievate byť viac a lepšími, než vskutku ste - čo vám prirodzene musí prekážať v pokroku.

Nenamýšľajte si sily, ktoré nemáte! Považujte sa za slabých a nehodných, aby ste silneli vo viere a dôvere vo Mňa, potom vás nepremôže ani oná tretia zlá vlastnosť, panovačnosť. Nespraví z vás otrokov vás samých! Nie je na svete nič horšieho, než keď si niekto stále namýšľa, že niečo lepšie než druhí a keď sa stále snaží vyhýbať sa každému tlaku poslušnosti a vždy sa šplhať po chrbtoch druhých, aby bol potom len on pánom a druhí nie jeho bratmi, ale jeho otrokmi, sluhami. Ku vláde nad druhými patria celkom iné vlastnosti než aké majú tí, ktorí sa teraz na vašej Zemi derú o vládu nad svojimi blížnymi! Aby ste mali akési merítko, pozrite sa len na Mňa Samotného! Ako Ja vládnem? Vládnem s násilím? Vládnem okamžitým potrestaním chybujúceho alebo neúprosným sudcovstvom nad padnutými a zablúdenými? Vládnem hnevom, pomstou a trestaním? Istotne nie! Ak Ma poznáte, vidíte, že vládnem iba skrze Svoju a so Svojou všeobjímajúcou láskou, že odpúšťanie je Mojou prvou zásadou a že neprenasledujem toho, kto azda nezavinene chybuje, ale že mu najprv zhovievavo kladiem na cestu všetky prostriedky, aby sa obrátil, polepšil.

Všetko zlé, čo sa vo svete zrejme ako také javí, nebolo stvorené Mnou, ale je výplodom zneužívania slobodnej vôle samotných ľudí. Ľudia ako slobodné bytosti môžu konať, čo chcú, musia si však tiež len sami sebe pripočítať toho následky, ako som povedal v slove o pravde: "Je len jedna pravda, a kto sa proti nej prehrešuje, musí pocítiť následky lží!"

Toto evanjelium je teda príkladom, ako som kedysi Ja ako človek napriek svojmu veľkému mocenskému postaveniu čo najusilovnejšie premáhal vášne, ktoré som do vás vložil, aby som vám i všetkým duchom ukázal, že aj to zlé, ktoré som vo svete dopustil, predsa len slúži k dobru, k pokroku.

Jedine Bohu máte slúžiť; avšak Jemu slúžite len vtedy, ak nasledujete veľké zákony lásky, ktoré vás majú nabádať k tomu, aby ste ovládali svoje telo a premáhali zlé duševné vlastnosti samoľúbosti a panovačnosti. Len zapieraním a premáhaním týchto silných pudov vašej ľudskej prirodzenosti budete raz môcť pochopiť v Mojom kráľovstve, čo znamená byť ustanovený nad mnohým, alebo čo znamená výrok: "Kto sa ponižuje, bude povýšený!"

Aj tam sa znovu stretnete s rovnakými vlastnosťami, s prvou síce nie v hmotnom, zato však v duchovnom zmysle, t. j. ako s túžbou chcieť všetko vedieť, všetko pochopiť. Druhé dve vlastnosti budú tam, na onom svete, vystupovať vo vás mocnejšie než tu; lebo tam je vedomie sily ešte väčšie než tu. To vidíte priamo na Luciferovi a jeho zástupoch, ktorí práve pri vedomí si svojej sily stratili rovnováhu, prešli od pokory k namyslenosti a potom chceli podobne ako samotný satan vládnuť nado Mnou.

Aby ste aj tam poznali správnu mieru, ako a kedy máte používať svoje sily, aby ste pochopili, koľko znalostí bude práve potrebných pri každej úlohe, a aby ste vedeli, že na onom svete, aj keď je niekto ustanovený nad veľkým, predsa len môže byť sluhom v okruhu aj tej najnižšej bytosti, k tomu musia byť už tu, v tomto skúšobnom živote, premáhané a prekonané tieto vášne, aby človek mohol aj v pomeroch, keď bude poverený väčšou mocou, byť ich pánom.

Preto si vezmite Moje slová k srdcu! Neviete ani spolovice o svojom poslaní, nepoznáte ani z tretiny svoju vlastnú prirodzenosť a celkom a vôbec neviete, prečo je stvorená taká a nie iná. Vaše oči sú ešte značne postihnuté zákalom. Svetlo Mojej múdrosti nemôže ešte preniknúť až do vášho najhlbšieho vnútra, nanajvýš len iskra lásky pohne niekedy vaším srdcom a dá vám pocítiť, že existuje ešte niečo vyššieho, väčšieho. Ale sotvaže tento svetelný lúč osvetlí najvnútornejšie komory vášho srdca, sú to práve tieto tri vášne - sebectvo, samoľúbosť a panovačnosť, ktoré ony komory opäť zatemnia. Šepkajú vám do ucha tisícoraké výhovorky: "Áno, sveta sa predsa nemožno celkom odriecť?", "Áno, tak nemožno žiť!", "Áno, svet je už raz taký!" atď. - samé vykrúcania sa lenivosti, pretože síce všetci chcete byť poslucháčmi Mojich slov, ale nie ich uskutočňovateľmi!

Práve teraz, keď je vám nedeľu za nedeľou vysvetľované Moje evanjelium a to tak, ako ste ho nikdy nepočuli, práve teraz by som vás rád priviedol k premýšľaniu o Mojom zostúpení, aby ste trochu spoznali jeho veľkosť a dôležitosť a pochopili, čo to znamená, že Boh, Stvoriteľ celej nekonečnosti, zostúpil na vašu Zem, a to do tých najnižších pomerov, nechal sa tam vami, zablúdenými a slepými tvormi prenasledovať a dokonca telesne ukrižovať! Prekonával všetky fázy vášho života, premáhal - ako vy máte premáhať, ľudské vášne, aby práve vám i všetkým duchom po všetky časy predchádzal žiarivým príkladom. Ukázal, že, ak sa Mu chce niekto podobať, musí si tiež vážiť duchovno ako ono najvyššie a všetko ostatné mu podriaďovať, aby takto, premáhajúc najmocnejšie vášne, stal sa raz hodným slúžiť ako vodca a správca aj iným duchom a aby skutkom osvedčoval, že človek žije nielen pokrmom hmotným, ale predovšetkým pokrmom duchovným. Ukázal, že Boha nemá nikto pokúšať v Jeho milosti a že každý musí slúžiť jedine Jemu, a to tým, že nasleduje Jeho dva zákony lásky, vedie seba aj iných tam, kde by vás On, Otec všetkých, už dávno chcel mať ako Svoje hodné deti, to znamená: do Jeho Kráľovstva. Amen.

***

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama