O tajomstve hôr

25. listopadu 2015 v 16:05 | Ježiš |  Nebeské dary
Nebeské dary - O tajomstve hôr.

Slová v básni k "Malej Alpe".

15. júla 1841.

14. júla 1841 vystúpili J. L. - G. B. - Andr., Jos. a Ans. H. pri priaznivom počasí na najvyšší vrchol Malej Alpy pri Uebelbachu a pobudli - napriek trvalému, chladnému víchru zo západu - tri hodiny na výšine, odkiaľ mohlo byť zreteľne videné najvýznamnejšie vysoké pohorie horného Štajerska, ako i mesta Judenburg a Loeben. - 15. júla dostal potom sluha Pána J. L. nasledujúce oznámenie:

Napíš! Je dobré vypočuť si ľúbivé slovo z výšiny hôr na voľnom, peknom vrchole Malej Alpy:

Čo hľadíš uprene, unavený zástup, tam na oné rady hôr, kde príkre vrcholy Mne, Stvoriteľovi, zasväcujú svoje vône? Spoznaj svoju vinu! A uč sa dobre od týchto hrdinov, čo všetko ti zvestujú o tvojom Otcovi, ich Stvoriteľovi. Ako smelo a mocne tu stoja títo veľkí svedkovia a nechcú nikdy, tak ako vy mlčať o Mojej veľkosti! Okolo ich svätých vrcholov krúžia radostné hmly a pomáhajú, ticho im ďakujúc, velebiť veľkého Otca. A veselé vetry mocne hučia cez vysoké cimburia, aby oznámili, že tam skaly začínajú Moju chválu.

Úzko je ti, zomdlený divák, pred obrovskými výšinami, hrôza ťa obchádza, keď ťa ovievajú čistí duchovia Álp a ako chladné vetry vylúdia mnohé slzy z tvojho oka! Keby si však mohol vidieť, ako sa eóny bielych vločiek z unavených mrakov radostne formujú, utvárajú a potom ich starostlivo sypú na všetky tie vysoké machové pláne a keby si toto všetko mohol vidieť očami tvojho ducha - a vidieť, k čomu je vhodná všetka tá práca duchov, až potom by si zvolal: "Kto tu pozoruje Božie diela, má márnivú rozkoš! Ukazujú mu silu svätého Otca!"

Videli ste smelo postavené hory vysočiny a tiež na ich lone nízkych kamenných trpaslíkov. Všetci ste videli vysoký "Schwab" a "Reiting" voňajúci skvieť sa, "Prediger-Stuhl" a iné hory, ktoré zápasili s mrakmi. Ó počujte hovoriť tieto vzácne horské útvary! Počujte ich slovo v pieskových slabostiach vášho kamenistého srdca. Znie krátko takto: "Slabý človeče na tejto Zemi! Ty vidíš celkom opojený, nemý k našej sťažnosti, vznešenú nádheru na nás. Keby si však pristúpil k nám bližšie, ustrnul by si hrôzou pred našimi ťažkými reťazami skúšky!"

A rovnako ďalej vám hory kladú na srdce slová takto zrozumiteľne: "Pozrite na nás a uviďte tieto staré rakvy, ako tu stojíme a majestátne do vzduchu vyčnievame, tak v sebe nosíme aj nespočetný počet mŕtvych. A keby nás neochladzovala milosrdná Božia láska, veru, zúrivosť besnenia by skoro naplnila zem. Lebo tí, ktorých musíme pevne držať v našich tvrdých telách, by chceli plamenne, takmer v jednej hodine pretvoriť Zem. Avšak aby sa tomu zabránilo a vám bol zachovaný pokoj, preto tu na Zemi nosíme namiesto vás veľké bremeno."

Ó, nechajte mocné slová hôr hlboko vryť vám do srdca! Lebo opäť ďalej kladú jazyk na vaše uši, takto počuteľne: "Keď hmly svižne okolo nás krúžia, zahaľujúc naše vysoké vrcholy, pozrite, tu prechádzajú veľmi vznešené bytosti nami, už starými strážcami mŕtvych a miernia tu svojou láskou v nás bezbožníkov skrze nespočetné slzy z očí lásky. Tí, ktorí z nás dar lásky starostlivo nasávajú do seba, budú potom prebudení, aby povstali do slobodného života a postupne do vyššieho, ako je to dané vám ľuďom."

A keďže ústa hôr sú pre vás už raz otvorené, počúvajte ešte ďalej, čo k vám prináša dych výšin: "Keď sa mocne cez naše hlavy čerstvé vetry náhlia, takže preto dlho nemôžete bádajúc u nás pobývať, tu sa stáva, že légie nových životov sa dvíhajú a starostlivo sa náhliac snažia sa k rovinám na rastliny bohatým. Aby tohto vopred určeného cieľa čo najskôr dosiahli, spájajú sa podľa starých zvykov uvoľňovaní v hmly a padajú potom ako ľahký dážď na pastviny, kde sa novo oživujúc sami pozdvihujú do života.

A keď nás v neskorej jeseni ošatia včasné vločky, kvôli čomu sa nám všetok teplý čulý život vyhýba, áno i hociktorý veselý prameň sa zľadovatený v páde zarazí a tak onemie všetko na našich voľných sieňach života, tu kýva tebe, bádateľovi, nová doba, aby si jej zostal verným so svojím okom a uchom. Lebo tu sa to začína hnať hore, dolu. Na všetkých stranách nevidíš nič než snahu o pevnú formu, aby sa tak oznamovala ako život. Lebo toto je doba túžby za domovom, kedy by sa všetko rado našlo. Preto sa tu každý duch necháva rád viazať druhým.

A keď potom ešte len prišla úplná verná zima, tu býva nepríliš zriedkavo naša pevná hruď zovretá. Lebo tu nás dostihnú sudcovia mieru vysokého severu, posypú naše hlboké brázdy svojimi vrstvami hlbokého snehu a stuhnutého ľadu, tlačiac nás ku skúške. Ó, pozrite, vtedy nie je úchvatné kráčať po našich výšinách. Lebo tu býva každý slobodný život tak tvrdo uchopený, že dobre nikdy nebude môcť pocítiť sladké rinutie lásky. A aj keď dych jari pretrhá putá severu, tu sa už viac nevráti žiaden život ku skoršej domovine.

Len keď ustúpila nemá vrstva snehu a ľadu, keď teplá jar odstránila zimu, tu sa potom vracia život rastlín zase dobre posilnený. Lenže piesne zmrznutých vtáčikov sa nikdy nevrátia. Aj ľudia, ktorých na našom hrebeni sever utlačil, ťažko už budú občerstvení lúčom nášho slnka. Keď však slobodný život sa tu stal ohrozený mierumilovnou vládou nášho verného severu, potom za to nemôže nikto príliš nariekať na nás hory. Lebo takým zajatcom začína svitať iný život!"

A tak nech vám táto pieseň slúži ako "vlajka", s ktorou môžete veľmi ľahko získať zmysel všetkých hôr a ľahšie tiež porozumieť tomu, čo vám ešte dám. Veru, skrze túto "vlajku" môžete odstrániť mnohú pochybnosť. Lebo je ľahšie: ísť na hory a odtiaľ vidieť iné hory, než chápať, odkiaľ na nich pochádza tiež slastná hrôza. Preto som vám teda dal pred väčším darom túto "vlajku" do rúk, aby vás najskôr verne napomínala, že Môj budúci dar sa bude vlievať do múdrosti, ktorú si týmto kľúčom budete môcť veľmi ľahko otvoriť.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama