Vianoce alebo posvätná noc

28. listopadu 2015 v 16:42 | Ježiš |  Vianoce
Vianoce - Vianoce alebo posvätná noc.

(Prijaté Bohumírom Mayerhoferom v Terste 13. decembra 1870.)

Zakrátko budete svätiť sviatok narodenia alebo sviatok na pamiatku toho, kedy som začal na vašej Zemi pre vás a pre celý svet duchov klásť posledný kameň budovy sveta a tak som na veky zaistil jej hmotné i duchovné trvanie; lebo pred Mojím zostúpením na túto Zem zostávala vo svete duchov ešte vždy veľká, neprekročiteľná priepasť, ktorá zabraňovala akémukoľvek ďalšiemu prikročeniu a priblíženiu sa ku Mne.

Už pri stvorení prvého človeka Zeme bolo toto Moje priblíženie zrejmé, lebo už vtedy bolo rozhodnuté, že práve vy, obyvatelia tejto malej planéty, máte byť určení k tým najväčším poslaniam.

Vtedy a tiež neskôr, kedykoľvek som Sa objavil na Zemi, bol Môj príchod vždy len podmienený; lebo ak sa ľudia chceli priblížiť ku Mne, aby sa stali Mojimi deťmi, museli sa sami čo najviac pričiniť; a tiež ostatným živým bytostiam všetkých zemí a sĺnc bola cesta ku Mne ak nie odrezaná, teda veľmi sťažená. Už za Adamových čias som prišiel na Zem, učil a viedol som ľudí, lenže po páde prvého zostala im a ich potomkom vždy medzera; mohli sa síce ku Mne priblížiť, vyššie sa povzniesť, ale k tomu, k čomu som chcel vychovať Svoje niekdajšie deti, k tomu sa nemohli povzniesť; mohli sa stať všetci veľkými duchmi, ale nikdy nie "Mojimi deťmi." - Keď sa potom priblížil čas, v ktorom tu bol už tiež národ, ktorý mal jednu vieru a jedno náboženstvo, ktoré čo najviac zodpovedalo Mojej náuke, určenej pre všetkých duchov a všetky svety, vtedy bol tiež z Mojej strany učinený ten posledný a najväčší krok. Ja, Tvorca všetkého sveta, znížil som Sa, ako ďaleko to duchu, ba čo viac, Môjmu duchu bolo možné, aby som dal príklad všetkým duchom a okrem toho im tiež ukázal hranicu, ako ďaleko musia ísť aj oni, ak sa chcú stať Mojimi deťmi.

Ja som sa znížil, priodel sa odevom pozemského človeka a začínajúc Dieťaťom, prekonal som celý pozemský život, so všetkými jeho osudmi, a Svojou smrťou som korunoval Svoje vlastné dielo pokory a znázornenia vlastnej mravnej pravdy, lebo som zvolal ku všetkým duchom v celom priestore stvorenia:

"Kto sa chce stať Mojím dieťaťom, musí sa vedieť tak pokoriť, ako som to učinil Ja Sám, musí sám seba tak zaprieť a svoje vášne a žiadosti musí dokázať tak ovládnuť, ako som to teraz Ja, ako príklad, všetkým ukázal!"

Toto posledné obdobie celkovej stavby Svojej tvorby som teda Ja Sám započal Svojím viditeľným narodením a dokončil alebo uzavrel ho Svojím vzkriesením a návratom do Svojej ríše.

Prvú časť alebo počiatok budete opäť čoskoro sláviť a to pod menom "Vianoce" ("Weihnachten", "Posvätná noc"). Áno, táto noc bola nielen pre vás na tejto malej zemi, ale i pre všetkých duchov, až k najväčšiemu serafínovi a cherubínovi, nocou posvätnou; lebo oni všetci upierali zraky k tejto temnej Zemi, očakávajúc udalosti, ktoré sa tam odohrajú; lebo to, čo príde, jasne nepredvídali, vedeli len, že Ja, ich Pán a Tvorca, tam vykonám najväčší akt Svojej lásky a milosti, aby som im odpratal z cesty posledné prekážky, aby sa Mi mohli vždy viac a viac priblížiť; lebo až potiaľ zostávali totiž tým, k čomu som ich bol prvotne stvoril. (Tu nebuď počítaný pozvoľný postup najspodnejších viazaných prírodných duchov, ktorí trvaním a zanikaním svojich telesných schránok pokračovali v pochode vývoja pozvoľne dopredu.)

S Mojím vrodením do ľudského tvaru bola ukázaná cesta pokroku všetkým ostatným duchom, lebo práve len týmto zrodením a púťou ľudskou životnou dráhou na Zemi bolo a je umožnené všetkým, aby ako deti prišli bližšie ku Mne. Vo všetkých ostatných pomeroch som Ja voči duchom len ich, hoci predobrým "veľkým duchom"; ale inak nič.

Nevysloviteľná úcta udržiavala všetkých ďaleko odo Mňa, a to práve tých, ktorí Mi stáli najbližšie a mohli "tvárou v tvár" vidieť Moju všemohúcnosť; práve oni, viac než všetci ostatní, chápali veľkú priepasť, ktorá ich oddeľovala odo Mňa. Cherubíni a serafíni boli síce zhromaždení okolo Môjho trónu, nemo a úctyplne plnili Moje rozkazy; však bolo uctievané to najväčšie; ale nebolo lásky, nebolo dôvery, ale len úžas nad Mojou múdrosťou a mocou, naproti ich zdrvujúcej bezmocnosti a ich zviazanej vôli.

Tu teda nadišiel posledný krok; Ja som nechcel byť despotom, nechcel som bezpodmienečnú poslušnosť, chcel som, aby sa Moji tvorovia jasne a bez ostychu pozerali do tváre svojmu Pôvodcovi, nechcel som ministrov a nemých sluhov alebo slepých vykonávateľov Svojich prianí a zákonov; chcel som ako večne milujúci Otec len deti! Deti, ktoré by sa bez prekážajúcej im bázne a ostychu odvažovali vrhnúť na Moje prsia, aby milujúc Ma učili sa pozerať Mi do očí a aby predo Mnou, ako nekonečnou Bytosťou, nemali ostych, ale aby pre Mňa, ako Otca, mali len lásku!

Aby som im ukázal cestu, ako toho možno dosiahnuť, ukázal som im na malú, temnú Zem a povedal:

"Moji milí tvorovia! Aby som vás vykúpil od nátlaku, ktorý vám ukladá Moja nekonečná stvoriteľská moc, pozrite, tamto na onom nepatrnom zrnku prachu; ktoré obieha malé slnko, tam vám chcem dať i Ja, Najväčší v tvorbe, príklad pokorenia; chcem Sa zrodiť medzi onými malými tvormi malej Zeme, chcem tam znášať všetky nedostatky nedospelého dieťaťa, ako som ich tam zaviedol; chcem poprieť všetku Svoju moc skrze chlapčenský a mladícky vek, prekonať pre vás nepatrnú, pre Mňa však dlhú dobu pokorenia; chcem tam ako zrelý Muž zvestovať Svoju náuku pre všetkých tvorov tejto malej Zeme, ako aj pre všetky svety, a dokonca počujte a žasnite, chcem Sa práve kvôli tejto náuke jedným národom tejto zeme dať potupne usmrtiť a to všetko preto, aby ste videli a pochopili, že každý, kto sa chce skutočne stať Mojím dieťaťom, musí rovnako prekonať túto školu.

Každý duch, ktorý si chce činiť nárok byť Mojím dieťaťom, musí sa vzdať svojej moci, svojej veľkosti a aj všetkého toho, čo miluje a čo odo Mňa prijal ako milosť, všetkého toho musí byť schopný vzdať sa; musí, podobne ako vám ukážem Ja Sám, Pán nekonečnosti, dokázať sa pokoriť až do posledného atómu svojho duchovného ja, a len ten, kto Mi všetko vráti takým spôsobom, len ten sa stane Mojím dieťaťom a bude všetkým v Mojom kráľovstve! Toto sú stupne, po ktorých musíte vy všetci kráčať, bez ktorých nie je možný žiaden ďalší pokrok!"

Práve preto sa vtedy všetko stíšilo, ako vám rozprávajú Moje dejiny, v dôsledku veľkého významu tejto udalosti pri Mojom narodení; vtedy milióny užasnutých anjelov stáli nad im nepomysliteľným príkladom, že Ja som prišiel na svet ako nedospelý chlapček, a to v takých úbohých, ba žalostných pomeroch; áno, i celá zvieracia príroda vašej zemegule sa stíšila a nevedela, čo sa tu deje; len tušila udalosť veľkej dôležitosti, nedokážuc pochopiť, čo to vlastne znamená.

Tak teda ona noc, keď Som zostúpil zo Svojho, žiadnej bytosti nedosiahnuteľného trónu, priodel som Sa nepatrnou formou tvora a vstúpil súčasným ľuďom viditeľne do sveta, ona noc bola posvätnou nocou, lebo bola to noc, keď som posvätil Svoju tvorbu (vložením záverečného kameňa) a uvoľnil jej putá, ktoré ju doposiaľ viazali.

Oslavujte ju, Moje deti, ako noc, kedy svet práve uvidel najväčší deň, keď Ja, svetlo vesmíru, prišiel som k vám, nedospelým bytostiam, ako Dieťatko, keď som si z miliónov svetov vyvolil tento tmavý kút Svojej veľkej tvorby, aby som práve tam, kde to nikto nikdy nemohol tušiť, dal vykonať najväčšie víťazstvo Svojej moci na Sebe Samom.

Túto noc oslavujete vianočným stromčekom, ovešaným svetielkami a darčekmi pre deti, to jest pre menej vinné bytosti. Tiež keď som sa bol Ja narodil, trblietali sa milióny sĺnk ako svetlá na veľkom strome stvorenia nekonečnosti a tiež Ja som tam zavesil pre nevinných, seba ešte nevedomých duchov celého vesmíru, dar duchovnej slobody, ktorý podľa individuality každého ducha mohol byť mnohonásobne rôzny.

V tej noci som Sa dal zrodiť ako ľudské dieťa a tým som v onej noci tiež spečatil zakrátko nastávajúce zrodenie alebo znovuzrodenie nesmiernej ríše duchov. Dal som sa zajať do pozemských pút, aby som všetky svoje duchovné tvorby oslobodil od duchovného útlaku.

Uvážte teda, Moje milé deti, že v onej noci som Sa i Ja stal dieťaťom, podľa zdania nedospelým dieťaťom, a celkom som Sa odovzdal milujúcej starostlivosti matky Svojho tela.

Týmto prvým aktom som tiež vás, ktorí už neoslavujete tento deň ako nedospelé deti, oslobodil od duchovných pút, ktoré vás držali v zajatí od pádu prvého človeka, a otvoril som vám dráhu, aby ste sa mohli stať celkom Mojimi deťmi; avšak len za podobných podmienok, za akých som Sa Ja Sám stal Dieťaťom, to jest zrieknutím sa všetkých svetských výhod a poprením všetkých žiadostí a vášní. Zrieknutie sa toho, čo bolo dané ako náhrada duchom ostatných svetov, ako šťastné stavy atď., muselo byť hlavnou podmienkou aj pre vás.

Ako podobenstvo zasadzujete vo svojej izbe mladú jedličku ako stromček, a ovešiavate ju so svetlami a darmi; i Ja som vám zasadil strom, strom života Svojich božských právd.

Jedľová chvojina má namiesto lístia samé ihličie alebo hroty, ktorými vo svetle a vzduchu nasáva elektrinu a premieňa ju potom na svoje ja.

I Môj strom života má samé sacie ústroje, ktorými chce do seba vsať celú ríšu duchov a všetky živé bytosti, áno chce premeniť aj hrubú hmotu na duchovno, na svoju vlastnú ušľachtilosť.

Na vianočnom strome sa lesknú stovky mnohofarebných svetielok a visia dary pre nevinné detské duše, ktoré ešte do seba nenasali jed života a nepovýšili svoje priania nad tento zbožný obyčaj.

Tiež na Mojom strome života, ktorý zároveň tiež preniká a duchovne objíma celú tvorbu, lesknú sa milióny sĺnc; a premnohé sú duchovné dary, ktoré som vyhradil tým, ktorí tiež, tak ako deti, dávajú prednosť Mojim radostiam pred svetskými radosťami; lebo práve tu znie na pravom mieste výrok:

"Ak nebudete ako deti, nevojdete do Môjho kráľovstva!" Áno, ako deti, ktoré sa tešia z osvetleného stromu, alebo jedľovej chvojiny a jej darov, ako deti, ktorým v onen večer je svetom, áno celým ich svetom, osvetlená izba, takými sa máte stávať aj vy; prostou, detskou mysľou máte prijímať Moju náuku, v Mojich daroch a v Mojich obdarovaniach máte nachádzať náhradu za všetko svetské; potom aj Moje niekdajšie narodenie v posvätnej noci bude mať pre vás zvláštnu cenu; stanete sa, vykúpení ako dieťatká, sami opäť deťmi, a to deťmi Svojho nebeského Otca, ktorý kedysi ako "Syn človeka" dokonal akt vykúpenia a razil cestu k Svojmu srdcu vám i všetkým duchom celého stvorenia!

Vezmite si tieto slová dobre k srdcu! Ten istý, ktorý kedysi v tento pamätný deň, keď toto čítate, ležal nedospelý ako Dieťatko v jasliach, ten istý príde skoro opäť ako muž a bude od vás žiadať podobné zrodenie, ako bolo Jeho zrodenie, vrodenie do ríše duchov! (Znovuzrodenie.) Vtedy tam ležal ako Dieťatko a teraz k vám rozpráva ako váš Otec, keď vás bol posvätil práve skrze onú posvätnú noc na Svoje vlastné deti! Amen, Amen, Amen!

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama