Vianočná kázeň

29. listopadu 2015 v 16:21 | Ježiš |  Vianoce
Vianoce - Vianočná kázeň.

(Lukáš, 2. kapitola.)

"A vyšiel rozkaz od cisára Augusta."

(Prijaté skrze Bohumíra Mayerhofera v Terste 11. decembra 1871)

Táto kapitola pojednáva o Mojom narodení, slávnosti, ktorá sa podľa cirkevného obradu slávi 25. decembra. Už skôr som vám dal slovo o tejto slávnosti; podrobnosti, sprevádzajúce Moje narodenie, poznáte sčasti z Mojich "Dejín mladosti", sčasti z evanjelia Mojich apoštolov, a predsa v tomto akte Môjho prvého viditeľného zjavu na vašej zemi je ešte mnoho nevysvetliteľného, čoho hlbší význam v duchovnej súvzťažnosti ešte nepoznáte, a tak teda z podnetu textu tejto Lukášovej kapitoly chcem vám a všetkým Svojim v budúcnosti veriacim deťom podať ďalšie odhalenie, aby ste z toho videli, že aj to najmenšie, čo sa týka Mňa a Môjho zjavu na vašej zemi, má veľký význam a bude sa duchovne opakovať aj pri Mojom budúcom príchode na tejto malej hviezde, ako sídlisku Mojich kedysi veľkých detí.

Lebo ak bol vo vtedajších pomeroch vašej zeme určený práve ten okamih a ten národ, aby bol svedkom veľkého aktu milosti a lásky, ktorý som vykonal pre vás a pre Svoj celý svet duchov, potom môžete byť presvedčení, že práve pri Mojom druhom viditeľnom zjavení na vašej zemeguli budú čas a zem tak zvolené, ako to bude tomuto záverečnému aktu práve čo najlepšie primerané.

Nie nadarmo ste nazvali túto slávnosť "Vianoce" ("Weihnachten"). Áno, bola to posvätná noc, keď som Sa pre vás a celé súcno zasvätil ako obeta pokorenia, lebo som Sa ako nekonečný Pán stvorenia priodel rozbiteľným, rozpadnuteľným odevom, ktorý medzi miliónmi ostatných žijúcich bytostí stojí ďaleko pozadu za najvyšším typom ľudskej podoby, keďže v iných svetoch sú mnohé bytosti, čo sa týka zovňajšku, vybavené tak, že človek sa (tu) javí byť len slabým napodobením toho, čo som vlastne vložil ako obraz Svojho vlastného Ja do tejto formy!

A predsa napriek tomu, že ľudia žijúci na ostatných svetoch predstihujú v mnohom ohľade obyvateľov zeme, sú obyvatelia zeme v duchovnom ohľade určení k niečomu omnoho väčšiemu, než v rajských svetoch a slnciach žijúci ľudia, na ktorom sa síce usmieva večná jar, žijú v pomeroch, aké nie ste schopní predstaviť si ani vo svojej obraznosti, lenže chýba im jasné poznanie Môjho Ja, Mojej duchovnej tvorby a Mojej otcovskej lásky. Sú dobrí, pretože žiadne zlo sa nesnaží zvádzať ich k opaku; poznávajú najvyššiu Bytosť, padajú úctou pred Ňou na zem; ale nikto z nich sa neodváži pomyslieť, že by si táto vysoká Bytosť chcela Svoje stvorenie pritlačiť na Svoju otcovskú hruď a dať mu sladké meno dieťaťa! To bolo vyhradené len tým, ktorí, aby sa mohli stať deťmi jedného Boha, musia si toto postavenie vybojovať bojom a víťazstvom.

Kde je teda škola takých detí, musel byť vedľa čo možno najväčšieho duchovného povznesenia umožnený aj opak, čo najväčšie poníženie alebo odpadnutie od dobra, aby medzi týmito krajnosťami bol možný pokrok k lepšiemu, k víťazstvu nad všetkými možnými prekážkami; práve preto som Sa Sám priodel do schránky jednej z posledných, najnepatrnejších podôb človeka, zostúpil som Sám na vašu temnú zemeguľu, ktorá sa podľa rozprávania a veľkosti v Mojom stvorení môže radiť k hodnosti, akú u vás medzi všetkými krásami a zázrakmi vašej zeme zaujíma nálevník.

Ako však v Mojom celom stvorení je všetko vytvorené s rovnakou starostlivosťou a posledný nálevník je vybudovaný práve tak dokonale ako človek, ako samotný pán zeme, tak vám i toto potvrdzuje opäť Môj stvoriteľský princíp, ktorý sa prejavuje vo všetkých stupňoch tvorstva, totiž že Ja som najväčší práve v najmenšom, že práve v najmenšom tu stojím ako mocný Tvorca a Pán; a toto bolo tiež dôvodom, prečo som si zvolil jednu z najmenších zemegúľ, aby som najskôr na nej ukázal Svoju celú veľkosť, lebo tým som dokázal Svojmu svetu duchov a duší, že práve len v najmenšom je možné to najväčšie, že práve v najväčšom a najčistejšom sebaponížení z lásky možno dosiahnuť najväčšiu nádheru a že práve ten, kto sa vzdáva všetkého, je hoden mať všetko.

Tak sa teda Moje narodenie uskutočnilo nie v palácoch, nie u vysoko postavených, ale v najvyššie nízkom postavení. Vo všetkých okolnostiach, ktoré sa tam zbehli, musela však byť naznačená ona výška, duchovnosť Môjho narodenia. Práve tam bolo teda určené, aby bolo prostredníctvom Herodesa nariadené sčítanie ľudu, bolo to teda práve tam, že som uvidel svetlo sveta nie v dome postavenom ľuďmi, ale v Mojom dome, to jest pod šírym nebom v jednej jaskyni. Svedkami Môjho narodenia neboli cisári a králi, ba ani nie obyčajní ľudia, ale len zvieratá, tvory, ktoré súc neskazené, sú ešte tým, k čomu som ich stvoril.

Sčítanie ľudu muselo prispieť k tomu, aby sa Mária pripravila na cestu do Betlehema, aby vykonala práve to, čo bolo na počesť samotnému Kráľovi všetkého stvorenia; milióny vyšších duchov Mi spievali chválospev:

"Česť buď Bohu na výsostiach a pokoj ľuďom na zemi!" Títo duchovia boli predstaviteľmi pri Mojom narodení a potom zvieratá, aké vyšli z Mojej ruky. Títo svedkovia prislúchali Mne, v plienkach zahalenému Pánovi všetkých zástupov!

Muselo sa práve udiať sčítanie ľudu, pri ktorom tiež žiadne narodenie nemohlo viac zostať nepovšimnuté, musel práve ukrutný Herodes ako správca zeme alebo štvorknieža vládnuť v Jeruzaleme, aby vedľa núdzneho postavenia, v ktorom som sa narodil, zväčšili sa ťažkosti Mojej ďalšej výchovy a Môjho neskoršieho života, a aby práve tým bolo dokázané, že za prvé bol som to Ja Sám, ktorý Sa uviedol do tohto najnižšieho postavenia, predsa však, že pred tvárou celého Svojho sveta duchov predsa len splním Svoju úlohu, že vedľa príkladu pokory a sebazapierania učiním z tejto malej zeme škôlku pre Svoje deti, ktoré raz majú byť všetky určené k tomu, aby bytostiam žijúcim na ostatných hviezdach a slnciach, premenili obraz veľkého ducha a Stvoriteľa všetkej viditeľnej prírody na milujúceho Otca.

To, na čom som Sa už pred eónmi dôb rozhodol a čo som pred takmer dvoma tisícročiami započal, blíži sa teraz ku koncu. Moja náboženská náuka, Moje slovo, ktoré nemôže byť vymenené za žiadne lepšie, nech si ľudia akokoľvek mudrujú a premýšľajú, Moja náuka lásky musí dôjsť ku všeobecnej platnosti, musí vládnuť jedine láska a všetky vášne ľudského srdca, ktoré len do neho boli Mnou vložené, aby si bojom proti nim zaslúžilo a dosiahlo túto lásku, všetky tieto vášne musia ovládnuté byť položené k nohám oltára lásky. Nenávisť, pomsta, pýcha a ako sa všetky tieto mocné pudy zla v človeku volajú, musia byť všetky umlčané, kríž, na ktorý som bol kedysi pribitý a na ktorom som prosil, aby zablúdenému ľudstvu bolo odpustené, tento tvar ako symbol uzmierenia musí byť ochotne každým milovaný, uctievaný a v prípade nutnosti i nesený, na znamenie skúšky toho, čomu som Sa ako Boh podrobil a čo jediné môže človeka viesť k duchovnej výške!

Preto teda tie neblahé okolnosti a udalosti, ktoré budú stále pribúdať! Podobne ako v Mojej životnej púti na zemi pracovali na koniec okolnosti zdanlivo proti Mne, zdanlivo privodili Môj zánik, Moju smrť, a predsa museli spôsobiť Moje najväčšie víťazstvo, rozlúštenie Môjho poslania vzkriesením z hmoty a návrat do Mojej duchovnej ríše, tak pribúdajú aj teraz pre ľudí zdanlivé nešťastia, množia sa znamenia strašných katastrof, aby z nich konečne vzišiel - podobne ako v gréckej báji z popola neporušený vták fénix - človek očistený od spálených svetských názorov a predsudkov, ako i Moja čistá náuka ako duchovný výplod jedného Tvorcu, ako duchovné dieťa jedného ešte vyššieho duchovnejšieho Otca! K tomu všetko smeruje, k tomu sa spontánne ženie ako vetrom loď zbavená kormidla, celé ľudstvo. Rozbité musia byť všetky umelé ochranné steny, ktoré rozum ako železný pancier nastavil okolo srdca len pre lásku bijúceho, vyjasnené musia byť obmedzené názory o rode, hodnosti, povrchnom vedení, človek musí prestať myslieť rozumom a musí sa najprv učiť cítiť srdcom; jeho celú dušu musí predovšetkým ohriať duchovný oheň čistej lásky, až potom môže múdrosť, riadiac popud lásky, kladúc jej medze, dať ľudstvu správne pocítiť všetko to, čím som ho vybavil a k čomu som ho stvoril tak a nie inak.

Podobne ako Ja, ako Kristus, som prišiel na svet, tak často som volal Svojho "Otca" v nebi, bola to vždy múdrosť, ktorá vo Mne volala lásku a práve týmto volaním chcela držať na uzde svoje neobmedzené pôsobenie. Ako múdrosť a láska môžu trvať len spoločne, tak som bol Ja, ako Kristus, so Svojím Otcom spojený s láskou len Jedno, a práve preto len Ja som mohol povedať: "Mňa nepozná nikto, jedine len Otec v nebi a len Ja poznám Jeho", alebo: "Idem domov k Otcovi" atď., pretože tým som chcel povedať, že celý svet je stvorený z lásky; ale múdrosť upravovala jej podmienky; láska tvorila, múdrosť udržuje; láska, ako Otec, stanovila najvyšší symbol čistoty a Kristus, ako múdrosť, ju dokázal skutkom.

A ako láska len v spojení s múdrosťou tvorí celé Ja Mojej vlastnej Bytosti a trvajú vo Mne, v najdokonalejšom obraze, tak sa má stať aj človek, potomok zo Mňa, výrazom lásky a múdrosti.

Má najprv milovať a až potom sa učiť byť múdrym, aby úplne poznal a pochopil Mňa, Moju tvorbu a svoje poslanie. Moja snaha s vami smeruje k tomu, všetky udalosti vás pudia k tomu, aby sa uskutočnilo znovuzrodenie Vášho Ježiša vo vašom vnútri, aby vás tam ako výraz múdrosti a lásky viedol a riadil, dokým totiž v krátkom čase tento Tvorca všetkého neviditeľného, Pán všetkých zástupov, ako Otec (láska) v spojení s múdrosťou (Synom alebo Kristom) vystúpi osobne opäť viditeľne na zem, aby mohol po druhý krát a naposledy vysloviť, čo kedysi zvolal na kríži, totiž: "Je dokonané!"

"Dokonané je veľké dielo uzmierenia!" Ja som svojim duchom ukázal, ako to, čo im bolo nemožné, sa stalo možným, Ja som predchádzal príkladom a teraz som Svoje ľudské bytosti na tejto malej Zemi učinil veľkými občanmi Svojej nekonečnej ríše, Svojimi jedinými deťmi!

Dokonané je, čo som kedysi započal v kolíske ako nedospelé Dieťa v jednej jaskyni pri Betleheme, čo už tam bolo ospevované miliónmi anjelských duchov, ale ľuďmi nebolo chápané, nanajvýš len niekoľkými slabo tušené!

Dokonal som dielo uzmierenia, lásky, odpustenia! Svet je očistený od všetkých nečistých škvárov zištnosti, a aj keď svetské súženia a nešťastia tela drásali ľudí, duchu alebo duševnému človeku nemohli nič uškodiť, lebo stál vysoko povznesený nad troskami sveta, otvárajúc svoju náruč božskému záchrancovi, ktorý ako kedysi aj tam ku všetkým zvolá:

"Príďte sem všetci, ktorí ste obťažení, aby som z vás sňal vaše bremeno a občerstvil vás!"

Príďte sem, vy bojovníci za lásku a múdrosť, buď vám daná koruna života, buď vám tiež otvorené závory duchovného sveta, aby ste mohli vidieť, ako anjelské zástupy opäť jasajú a spievajú chválospevy Pánovi, Otcovi, tými istými slovami ako kedysi: "Česť buď Bohu na výsostiach a pokoj ľuďom na Zemi; lebo prišiel do Svojho vlastníctva a Jeho deti Ho poznali!"

Amen!


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama