Volanie z hlbiny, Odpoveď z výšky

25. listopadu 2015 v 16:02 | Ježiš |  Nebeské dary
Nebeské dary - Volanie z hlbiny.

Nedeľa 27. júna 1841 - dopoludnia.

(Jakob Lorber:) Ó, môj Bože a Pane, môj najmilovanejší Pane Ježišu! Pozri, teraz prichádzajú na mňa všelijaké strasti a ťažkosti. Nedbám na tie, ktoré sa týkajú tela, ale na tie, ktoré sa týkajú duše. Ó Pane, Ty ich všetky poznáš a Tebe je jedine dobre známa každá ťažkosť mojej duše a každá nemoc! Ó, Ty všemilosrdný Ježišu, Ty Pomocník všetkých pomocníkov, Ty Vodca všetkých vodcov, Ty najmiernejší Učiteľ a najlepší Pastier, Ktorý každú stratenú ovcu tak dlho hľadáš, kým sa nájde pre večný život - ó, príď, príď, príď aj ku mne úbohému slabému hriešnikovi a bezcennému sluhovi a zhliadni opäť na moju nemocnú ležiacu dušu, ktorá je ešte veľkým slabochom v láske k Tebe!

Ó, daj, aby som Ťa mohol, môjho najmilovanejšieho Ježiša, nekonečnekrát viac milovať, než všetko, všetko vo svete!

Ó, Pane Ježišu, pozri moje srdce je stiesnené tak mnohým nevďakom a nerozvážnym slovom z úst tých, ku ktorým si Sa predsa vždy tak láskyplne ochotný ukázal a ktorých si vyhľadal, keďže stáli nad priepasťami a viedol ich ihneď na istú cestu Tvojej milosti a zľutovania. Ó, osloboď moje srdce od takého tlaku a nechaj ma skôr odísť odtiaľto až na koniec sveta, než aby som musel zažiť, že by Tvoje sväté slovo bolo niekým čo i len v najmenšom urazené buď rozumom, ktorý Tvoju múdrosť nechce a nemôže pochopiť, alebo nevierou, ktorá sa všetkému posmieva a rúha sa všetkému, čo ide nad jeho životné potreby.

Ó, môj Bože a môj Pane, môj najmilší Ježišu, zmiluj sa nado mnou, poteš ma v mojej ťažkosti, aby som mohol opäť ožiť a bol plný čulej činnosti podľa Tvojej najsvätejšej vôle!

Poteš a posilňuj však aj všetkých, ktorí prijali Tvoju veľkú milosť a zľutovanie v tejto najtemnejšej dobe, v ktorej Slnko a Mesiac nedávajú už žiaden svit a všetky hviezdy už dávno spadli z neba, čím sa stala Zem ako peklo, v ktorom vládne sebaláska, pýcha, spupnosť, lož, podvod a všelijaká hanebná zlomyseľnosť.

Ó, nenechaj ich padnúť, tých nemnohých; ale uchop ich a nechaj čo najmilostivejšie aj na oko ich ducha padnúť lúč Tvojho najmiernejšieho, áno nad všetky nebesia vznešeného svetla, aby mohli do budúcna viac a viac spoznávať vnútornú duchovnú a nebeskú hlbinu a vznešenosť Tvojej, skrze moju ruku a pero zostupujúcej nevyslovnej (a z mojej strany najvyššie nezaslúženej) milosti a zľutovania! - Amen.

Ale staň sa vždy len Tvoja najsvätejšia vôľa! - Amen.


Odpoveď z výšky.

Nedeľa 27. júna 1841 - dopoludnia.

Buď pokojný a nečiň sa sám nečinný tým, že ľudia nemôžu byť takí múdri a mocní ako som Ja Sám a večne budem!

Lebo pozri, kde je ten, ktorý by mohol začať so Mnou zápas o múdrosť a to ešte k tomu so svetským rozumom? - Veru, vravím ti, ten by učinil omnoho múdrejšie, keby zavesil udicu na rybársku šnúru a držal ju na dlhej tyči vysoko hore do vzduchu, aby ňou chytal hviezdy z neba ako ryby, než aby rozprestrel spráchnivenú sieť svojho rozumu, aby do nej chytal Moju večnú múdrosť a potom ju rozkladal podľa ľúbosti!

Keďže však Môj dar je vždy dvojitý, totiž z lásky a z múdrosti - tu nie je teda pre každého jasné spoznať, že len čo (pochádza) z lásky, je pre deti vpravde "chlieb" k večnému životu!? - "Víno" múdrosti býva dané len pre tlmenie svetského rozumu, aby človek z toho videl, že všetko jeho pochabé vedenie stroskotáva na tomto "pätníku", ktorý je pravý kyslý "vínny kameň", kameň každého úrazu!

Ak k vám Ježiš hovorí v srdci a káže vám Svoje zľutovanie, potom tomu rozumejte, aby ste mohli dospieť k životu. Keď vás vychováva Otec, aj tu môžete spoznávať Jeho hlas. Keď však Duch Boží príde k vám a učí vás múdrosti, tu sa domnievate, ak váš rozum nemôže pochopiť nedosiahnuteľnú výšku a hĺbku, že Duch Boží je buď v rozpore so sebou samým, alebo nástroj, skrze ktorý Duch hovoril, je zlý a podáva slovo inak, než ho počul. - Či však pritom nepostrehujete, že sa tým protivíte Duchu!?

Čo je teda horšie, hádať sa s Duchom večnej múdrosti alebo tvrdiť slovom rozumu, že Duch si zvolil nevhodný nástroj alebo dokonca sa domnievať, že (sprostredkujúci) človek si všetko cicia na svoju škodu z prstov, čo je práve toľko ako tvrdenie, že sa svet a aj všetko, čo je na ňom, stvorilo samo.

Neveriaci človek povie: "Ak nemá všetko matematickú istotu, kto ju potom môže prijať ako úplne pravdivú? Dvakrát dve sú štyri - to je istá pravda a je teda každému jasná!

Ja však vravím: Pozri, ty mudrc násobilky, aby sa tvoja taká veľmi istá múdrosť nestala príliš veľkou hanbou! Lebo ak nerozumieš z počtov viac, než že dvakrát dve sú štyri - veru, tu máš dosť múdrosti, aby si sa stal voliarom. - Ako Mi môže niekto prísť s takou cifrovanou múdrosťou, aby Ma tým kvôli pravde a múdrosti vyzval (k boju), keďže predsa ešte nikdy nepochopil a tiež nikdy nepochopí, že dvakrát dve je tiež práve tak dobre päť, šesť, sedem, osem, deväť, alebo tak ďalej môže do nekonečna dať každý ľubovoľný produkt.

Ó, tá samoľúbosť slepého človeka! Čo všetko ľudia predsa vedia a aké významne ostré sú ich úsudky! - Lebo oblohu merajú s kružidlom, snímajú nadol Moje Slncia ako hrášky z oblohy a prezerajú potom ostrým mikroskopom svetského rozumu skrz naskrz, že im (podľa ich mienky) neujde takmer žiaden atóm! Určiť veľkosť, vzdialenosť, pohyb a účel hviezd je im púhym žartom! A to všetko preto, že vedia, že dvakrát dve sú štyri. - Áno, to predsa znamená priviesť to v múdrosti ďaleko!

Dve veci im predsa ešte chýbajú k úplnej, Mňa takmer predstihujúcej múdrosti - a to: "kvadratúra kruhu" a takzvané "perpetuum mobile". Ak to budú mať, tak bude so Mnou koniec! Keby som bol schopný strachu, tak by som sa mohol takmer začať trochu báť, že by ľudia potom mohli azda opäť stavať pekne vymyslenú "babylonskú vežu", ktorú to nebezpečnú stavbu by teraz už nezadržalo ani zmätenie jazykov, keďže teraz sú pre všetky reči tlmočníci! Alebo by dobre mohli aj s ostrou pribúdajúcou múdrosťou budovať železnicu, ak nie dokonca vzdušné lode ku všetkým hviezdam a potom azda, rovnako ako Čínu, celkom obkľúčiť a ostro odstreľovať - azda i z dvoch tisícov štyridsaťosem librových taký Sírius, alebo ešte iné väčšie a nepochybne aj na zlato bohatšie centrálne slnko.

Pozri, všetkého sa musím obávať! A čím Sa budem brániť, keď nemám v nebi delá, bomby, granáty, húfnice a kartáče!? Číňania budú podmanení a majú predsa hradby a batérie - ako sa tu ubránia hviezdy, ktoré nemajú batérie?

Pozri, aké to nebezpečenstvá - a to všetko, pretože dvakrát dve sú štyri! Keby som bol ako ty, zvolal by som a povedal ako ty: "Bohu vďaka, že ľudia doposiaľ neobjavili a tiež nikdy neobjavia "kvadratúru" kruhu a "perpetuum mobile"! Lebo v prípade týchto objavov by bolo nešťastie hotové!"

Už teraz sú však ľudia v Severnej Amerike a aj v Anglicku, ktorí Ma preto popierajú a činia Moje bytie sporným, pretože som pri stvorení Zeme celkom zabudol na založenie nadmieru účelných železníc. Ako to, že najvyššie múdremu Bohu niečo takého nenapadlo?! Keď sa už človek zdá byť zložený zo samého priemyslu, ako by nemohol byť Boh, keby bol a stvoril vesmír? Keďže sa však v prírode nikde nestretávame so železnicami a azda tiež s paroloďami, nemôže byť Boh, Ktorý by predsa iste tiež stvoril všetko, keby niekde nejaký bol! - Pozri, aká múdrosť dokonca v železniciach!

Ja ti však vravím: O Mňa sa neboj! - Ak nemám delá a parné a radové lode, mám však veľmi silné pľúca a jazyk na pravom mieste! A Môj Duch je silnejší než všetky kanóny! A Mojím jazykom bude každá ľudská múdrosť uhovorená k smrti!

Nanes teda len vždy usilovne na papier, čo počuješ! Lebo ti to dávam preto, aby som tým dal svetu nový pätník a hraničný kameň, cez ktorý mnohí spadnú, ktorí nebudú kráčať na ním označených cestách pokory, úplného sebazapierania, miernosti a všetkej lásky!

Kto však ku Mne volal a komu dávam pravý dar, nech to ponúkané vždy vďačne a presne nasleduje a prijme! - Ak to však nečiní, čo do budúcna Mne a tebe na tom záleží?

Nechajme teda na poli to, čo je zasiate, rásť až do zrelosti! Moji ženci už veľmi dlho vedia, čo sa má potom stať! - Blažený ten, kto sa na Mne nepohoršuje!

Svetským mudrcom bude však raz Moja milosť hlásaná klepotajúcim mlynom, aby tým všetky ich zuby rinčali ako ťažké reťaze, ktoré vrahov otcov, matiek a bratov pevne držia v najhlbších väzeniach. Amen.

Buď teda pokojný, keďže vieš, kto je Ten, ktorý ti toto všetko zjavuje. Amen! - Ja, tvoj Ježiš! Amen.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama