Návšteva u Jozefa v dielni

28. prosince 2015 v 21:01 |  Skvostné príbehy
1-5. Návšteva u Jozefa v dielni.

"Pozdrav Boh!, bratu z Abraháma, Izáka a Jakuba!" S týmito slovami starý muž s dlhými vlniacimi sa vlasmi a fúzmi podáva ruku staručkému Jozefovi. "Konečne ťa môžem pozdraviť! Mám túžobné prianie si s tebou pohovoriť! Bol som tu už pred dvoma dňami, avšak tvoja žena ma odkázala s ťažkosťou a otázkou môjho srdca na teba." -

"Buď srdečne vítaný! Milý brat Ondrej z Pána! Kiež nás osvieti Jehovov Duch, aby sme si rozumeli. Viem, moja žena už rozprávala o tvojom príchode, avšak uisťujem ťa v Jehovovom mene, že o mojom synovi Ježišovi máš úplne nesprávnu predstavu. Prečo sa o neho staráš? Ó, keď Ježiš odchodí z domu a celé dni býva neprítomný, tu je On predsa až príliš dobrým synom, aby nečinil hanbu nám, ktorí sme z kmeňa Dávidovho! - Veďže poď a odpočiň si! Azda si s Ním budeš môcť sám pohovoriť, lebo je doma pri raňajkách." -

Starý Žid je skľúčený a zarazený; je to len láska k Jozefovmu domu, že sem dnes opäť prišiel; veď už dlho živí jednu myšlienku - na ktorej splnení mu tak veľmi záleží. - A preto viac než inokedy spôsobil mu Jozef a Ježiš starosti.

V tom vstupuje Ježiš do dielne - krátko sa pozdraví - prenikavo sa pozrie na Ondreja so Svojimi veľkými očami a podáva mu potom bez slova ruku.

Ondrej ju pevne podržal - akoby ju nechcel opäť pustiť - a potom povedal Ježišovi: "Môj milý mladý priateľu a bratu z Boha! Ťahá ma to k Tebe, ako keby si bol mojím synom! Beriem podiel na radosti, ktorú majú z Teba tvoji rodičia, musím však žiaľ prežívať i bôle, že Sa vo Svojich povinnostiach predsa len neriadiš onou svätou vážnosťou, ktorú Boh skrze Mojžiša prejavil nám a všetkému ľudu.

Prichádzam, aby som učinil návrh tebe a Tvojim rodičom. - Vy viete, že mám veľkú usadlosť a v tejto veľkej dobe násilia, keď vojsko pohanov, Rimanov, hrozí zničiť všetku vieru a všetky dobré mravy, potrebujem spoľahlivého mladého muža.

Viete, že nemám žiadneho mužského potomka, je u mňa len moja dcéra Edita; a od tej doby, keď Jehova povolal moju ženu do ríše smrti, nastalo v mojom dome pusto a bezútešne.

Hľa, milý brat Jozef, ty si starý, ako ja; tvoji synovia konajú tvoje remeslo; aj bez teba pokračujú veľmi dobre a vyznajú sa vo svojej práci. Zostal si však chudobný - a tvoja usadlosť sa tiež nezväčšila.

Nechcem haniť tvoju často až príliš slepú lásku a nemiestny ostych, s ktorým si častokrát, namiesto aby si si prospel, len uškodil. Preto daj už konečne prehovoriť múdrosti - a poď k nám, ty, tvoja žena a Ježiš, tvoj najmladší syn! Všetko ostatné však prenecháme Jehovovi, Pánovi!" -

Jozef sa pozrie na Ondreja - s pohnutými slovami mu potom oznamuje, že toto práve nie je možné, - "lebo Jehova chce, aby sme zostali tu v Nazarete! Predsa spýtajme sa raz aj Ježiša!" -

Ježiš, ktorý naslúchal celému tomuto rozhovoru, prudko pristupuje k obom starým mužom, pokloní sa pred Ondrejom a vraví: "Bezúčelné je tu každé slovo z Mojich úst, pretože Ja nežijem vo vašom srdci a vo vašej mysli inak, než ako zhýčkaný miláčik svojej matky a ako taký akoby som nemal žiadnu vôľu. Avšak tu sa mocne mýlite! A ak si myslíš - že by si mohol potrebovať syna ako som Ja za muža pre tvoju dcéru - potom buď uistený, že Ja na to nikdy nesmiem pomyslieť, lebo pre Mňa stojí až príliš mnoho v stávke.

Pretože ste čestní - a ty Ondrej, si k nám prišiel s dobrým úmyslom, budeme sa zaoberať tým, čo tu jedine treba - teraz i do budúcna v každom čase.

Ty, spravodlivý Jozef! Ako si mohol tak ľahko zabudnúť na tie veľké dôkazy Božej milosti? - A ty, Ondrej, spravodlivý podľa Mojžišovho zákona, ako to príde, že ti nestačia Jehovove zasľúbenia? Či nie ste obaja vo veku, keď by ste mali mať dávno za sebou všetky úzkosti, otázky a starosti?

Ty, Jozef, vidíš vo Mne vyriešenú veľkú úlohu: že Ja - mocným, vyčerpávajúcim bojom so Sebou Samým vyvíjam schopnosti a vôľu, ktorej sa musíš pokloniť! A malo by ti tu byť teda jasné: že Boh, Večný, ako veľká, pravá Láska, nedopustil nadarmo všetok ten úspešne vedený boj - lebo Jeho Láska má za základ pravú múdrosť. A že Ja teraz stojím pred tebou - nie ako tvoj syn! - ale ako Ten, ktorý tu môže povedať:

Ešte krátky čas, potom bude koniec všetkému boju! Potom vybudujem cestu, ktorá vedie priamo k pravému cieľu ľudstva! A táto vnútorná cesta sa nazýva:

Vykupujúca láska ku všetkému, doposiaľ spútanému životu!

Ondrej! Tvoja túžba je "Byť šťastným a nechcieť vidieť nešťastie druhých!" Preto sa bojíš o svoju dcéru Editu, ktorú nesmierne miluješ a praješ jej to najväčšie šťastie! A v jej mladistvom šťastí by si rád zabudol na svoj vek a blížiacu sa smrť! Poznal si dakedy vo svojom živote "pravú blaženosť?" Nie, a opäť nie, hovorím ti! Lebo si sa rozplýval v opojení vášne, ktorá nepozná žiadnu lásku. Čo si doposiaľ učinil, aby si sa odplatil za Jehovovu dobrotu, ktorá ťa učinila bohatým a veľkým pred všetkým svetom? - Spoznal si dakedy, čo to znamená: "Byť bohatý?" - Hľa, vyslovím jedno meno, ktoré je "bohaté"! Volá sa "Ježiš!" - a stojí pred tebou! Ja som bohatý! Lebo čo Ja vlastním - nepatrí moci Zeme,*1 a "svet" Mi nikdy nebude závidieť Môj majetok, pretože tento majetok je mu neviditeľný! - Ale len málo rúk siaha za týmto majetkom, a tento majetok sa volá "sloboda!" - Byť slobodný - v chcení a vo vôli! Byť slobodný - vo všetkom počínaní a konaní! Neuznávanie žiadnej moci - okrem Božej moci v človeku a mimo človeka - toto je bohatstvo nad bohatstvo! Preto sa vráť opäť domov a skúmaj svoj majetok, či je taký dôkladný, aby ti zostal po tvojej telesnej smrti? A potom azda budeš môcť pochopiť zmysel Mojich slov." -

"Jozef!" - volá Ondrej - "predsa som to vedel, že tvoj syn si svojím mnohým samotárstvom osvojil pomätené idey a výtvory obrazotvornosti a že všetky múdre a jasné myšlienky odsunul bokom, aby sa o ňom hovorilo ako o čudákovi.

Veru never, milý bratu z Abraháma, že všetky tieto povedačky, ktoré o Ježišovi kolujú, spôsobujú radosť Jehovovmu domu a veľkňazovi - lebo v celých dejinách Izraelského národa nie je známy žiadny taký prípad. Veru nemôžem pochopiť, že si toto nechal zájsť tak ďaleko! Lebo práve u teba sme poznali len Božiu bázeň a vieru. Ale ešte nie je príliš neskoro! Použite predsa ty a tvoja žena všetok svoj vplyv, a prisťahujte sa ku mne! Lebo v inom okolí sa Ježiš stane iným a aj my ešte dosiahneme svoj cieľ." -

"Milý brat Ondrej" - odpovedá Jozef vážne - "nebolo treba tie mnohé slová - lebo ty poznáš Ježiša príliš málo - a ja príliš dobre! - On nečiní práve to, čo my chceme!

Čo sa moja žena nastarostila, nazápasila a nabojovala. Čo sme sa namodlili - a vieš, čo sme dosiahli? Istotu, že Ježiš je povolaný k niečomu inému!

Ja ešte neviem, ako to všetko dopadne; a kto vie, či nebudem musieť ešte mnoho prežiť. Ale toto jedno je isté:

Ježiš je iný než sme my!

Tak napríklad: My sa modlíme alebo spievame náš žalm - a Ježiš odchádza samotný na návršie! - My všetci hladujeme a sme zomdlení po dennej záťaži a námahách, - Ježiš zdá sa akoby mal prirodzenosť zo železa! My všetci máme potrebu sa vyrozprávať - Ježiš nikdy! Od Neho sa nedozvieš ani jediné slovo! - A už dlho ma to udivuje, že mal pre teba tak mnoho slov.

My napríklad tu a tam hovoríme o budúcnosti - Ježiš ani raz. Ak však príde do domu nemocný alebo žobrák, - je Ježiš pri ňom a dáva mu útechu a almužnu! A tak som Ježiša pozoroval vo všetkom Jeho konaní a počínaní, bez toho aby som mal čo i len raz dôvod k haneniu.

Príde sem po ceste oddiel rímskeho vojska, a zastaví sa pred studňou. Ty sám vieš, ako je prísne zakázané, aby sa dával úbohým hladným a smädným zajatcom chlieb a voda! - Čo činí Ježiš? - Vyjde von s chlebom a vodou - stačí jediný pohľad na Rimanov - a oni strpia, že Ježiš občerstvuje zajatcov! -

A ja som bol plný obáv kvôli tomuto činu; - avšak Jehova bol k nám milostivý! Nemali sme z toho škodu! Naopak, moji synovia obdržali potom od rímskeho veliteľa dobre platené zamestnanie!

A tak spoznávam, že "Mlčať je tu to najlepšie!" - Ak Ježiš mlčí celý deň, budem môcť zaiste mlčať i ja, aj keby ústa chceli mnoho hovoriť!" -

V tomto okamihu vstupuje Mária a pozerá sa spýtavo na oných troch mužov; len zvedavosť ju pudila dovnútra, pretože v dielni boli všetci takí pokojní a tichí. A tak pozdravuje srdečne hosťa - pristúpi k Ježišovi a vraví mu, že potrebuje Jeho pomoc.

Ježiš skromne odvetí: "Zostaň ešte radšej niekoľko okamihov tu. - Jednalo sa tu o Mňa - a ak máš chuť odsťahovať sa s Jozefom k Ondrejovi - Ja zostanem tu! - dokým poháňajúci Život vo Mne neprikáže, aby som pôsobil a pracoval! Škaredo, veľmi škaredo to doposiaľ vyzerá s človekom, ktorý si chce na jednej strane zadovažovať so svojím statkom výhody nad výhody. Na druhej strane je však rovnako tak zlé, ak človek ľahkovážne opúšťa pôdu, ktorá ho už dlhé roky živila, a prinášala mu šťastie a všeličo krásne! Lebo len v plnení si svojich povinností sa človek uvoľňuje od ducha starostí a dáva dozrievať dôveru - najprv v sebe a potom k večnému Bohu a Tvorcovi! - A tak sa tým potom mnohé poddáva samo sebou! -

Milí priatelia a aj ty Mária! Som si istý úspechom, lebo v Mojej hrudi sa už ohlasuje 'Nový Život'! A Ja považujem za 'Život' len to, čo vy všetci ešte nemôžete pochopiť.

Lebo nie ľudské chcenie je úspechom! - Nie, - ale vážne premáhanie vlastných prianí! Nedúfam v zajtrajšok alebo v pozajtrajšok, nie, - Ja počítam s dneškom! Chcem plniť úlohy, ktoré Mi dnes kladie "Život". A k tomu nám dáva Boh, Večný, silu a zdar!

Pozrite tu na tento hrubý, veľký kus dreva; je treba najmenej 2-3 hodiny, aby cezeň bolo možné prevŕtať veľký otvor! A Ja len nasadím vrták, dostanem sa otáčajúc rukou skrz - a práca je hotová! A ako dlho si myslíš, milý priateľu, ako dlho som potreboval k tomuto umeniu? Boli potrebné roky, aby som upevnil Svoju vôľu tak, aby sa tieto sily vo Mne tak spevnili,*2 - ako keby sa nejaký druhý človek vo Mne náhlil ku Mne na pomoc s obrovskými silami. - Lenže toto pochopíte až neskôr.

Preto buďte aj vy pokojní a tichí a nehovorte o Mne, avšak tiež sa nado Mnou nepohoršujte! Šťastným môže byť nazvaný len ten človek, ktorého nič - nech už na neho príde čokoľvek - nevyvedie z jeho pokoja a jeho vnútorného mieru, aby sa mohol spoľahnúť na onú Pomoc, ktorá sa mu akoby sama sebou vnútorne ponúka! A tak skončíme náš rozhovor. -

Poď Mária, Ja ti splním tvoje prianie. Božie požehnanie s Vami! A ty, brat Ondrej, buď dnes Jozefovým hosťom! Ja však mám dnes ešte mnoho pred sebou - čo vám nesmiem hovoriť kvôli vášmu pokoju! - Pozdravuj tvoju dcéru Editu! - Ja viem, ona Ma pozná a svojím spôsobom Ma miluje. - Ja ju tiež milujem, avšak len tak, ako milujem i teba. Preto treba každé iné prianie usmrtiť i so všetkým, čo vy nazývate "šťastím". Cieľ o ktorý sa Ja usilujem - je nutný, aby sa v budúcnosti ľudia snažili len za týmto jedným cieľom: stať sa zajedno s Bohom. A aj keď sa nahromadí rozpor nad rozpor, prekážka nad prekážkou, predsa Ja som prenikol už tak ďaleko, aby som vedel: že toto všetko sa dá odsunúť nabok - skrze vnútorný pokoj a povznesenosť v Bohu.

Nič, vôbec nič nás nemá oddeľovať od tejto svätej náklonnosti k Bohu, aby Boh mohol byť prítomný v celej Svojej láske a sile - vnútorne! Avšak dokým Boh a človek sú ešte vo dvoch, môže víťaziť satan. - Až keď sa Boh a človek "stali zajedno", je všetko oddeľujúce prekonané! Vtedy Ja môžem byť na všetkých miestach! Potom sa bude všade hlásiť prebúdzajúci, radostne pracujúci, nádherný, všetko obšťastňujúci Život v Bohu - a z Boha! Nedávajte námietky, ale podržte si Moje slová! Raz sa vám stanú "svetlom", signálom, aby ste obrátili váš zreteľ na tohto božského Ducha všetkého Života!

Šťastný si Jozef, lebo si sa prebojoval a nie si Mi už viac na prekážku! A veľká si ty, Mária, pred Bohom - lebo sa pokorne skláňaš Mojej vôli! Avšak nepriateľ všetkého Života je na stráži, Ja to viem dávno! - Držte sa aj vy pevne hesla: 'S Bohom: všetko! - Bez Neho: nič!' A teraz Bohu poručené! Amen!"

----------------
*1 To znamená, nie je to nič pozemské pominuteľné! - vyd.
*2 I my by sme sa mali učiť koncentrovať silu našej vôle, namiesto aby sme ju tak mnohonásobne rozptyľovali! - vyd.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama