Cesta do Emauz 3

30. ledna 2016 v 21:11 |  Skvostné príbehy
9-3. Cesta do Emauz.

Kleofášova žena sa pozerá na týchto troch príchodzích - prinesie vodu - a umyje nohy najprv Cudzincovi, potom Šimonovi a naposledy svojmu mužovi - a potom pozdraví Cudzinca so slovami: "Pane! Buď pozdravený v mene Pánovom! A tvoje požehnanie staň sa naším pokojom!"

Cudzinec jej nežne odvetí: "Žena Kleofášova! Tvoje prianie a vôľa bude splnená, ak zostaneš vždy v tejto pokore! A tak buď pokojom v tebe - tvoja sila a tvoje splnenie."

S poďakovaním odchádza do kuchyne; Kleofáš ide za ňou a vraví: "Hanna, priprav dobrú večeru! Lebo hosť zostane u nás cez noc! A priprav v hornej komore lôžka, lebo "tomuto Cudzincovi" mám za mnoho ďakovať." Hanna vraví naplnená radosťou: "Kleofáš! Nič tak rada nečiním ako to, čo teraz žiadaš. Veď Ten hosť mi dal toľko - ako tebe! Ale ako to príde, že svojho Hosťa nazývaš "cudzincom"? Mne rozhodne nie je cudzí! - Máš veru slabú pamäť, inak by si musel vedieť, Koho privádzaš do domu!"

Kleofáš sa ospravedlňuje: "Hanna, my sme sa nepýtali na Jeho meno; ale jedno vieme: je to jeden z našincov! Jeden, ktorý tiež verí v Majstra! - Avšak poponáhľaj sa, aby bola večera hotová."

Hanna sa smeje: "Áno, len choď! Lebo tvoje slová ma rušia v mojej zbožnosti. - Tebe však, ó Pane! Pripravím večeru, že by ju ani tvoja matka nemohla lepšie pripraviť."

Zatiaľ sa Šimon posadí s Cudzincom vo veľkej izbe a vraví: "Pohovej si, - v dome brata Kleofáša je dobre odpočívať, lebo milosť a požehnanie Pána spočíva viditeľne na jeho usadlosti. Žiaľ - sú sami dvaja; preto rád vidí okolo seba hostí a priateľov. Hanna, jeho žena, je šťastná, ak len môže všetkým poslúžiť."

Cudzinec priateľsky vraví: "Šimon, Ja tiež rád zavítam tam, kde láska a pohostinnosť sú ozdobou domu. Lebo najväčšou ozdobou pravého človeka je slúženie, ale len so srdcom plným lásky a odovzdanosti! Keby som vás nebol stretol - a vy ste teraz prišli domov a niekoľko bratov a priateľov by vás očakávali s najtúžobnejším srdcom, pretože aj im - podobne ako vám - bol vzatý pokoj, povedz Mi, čo by vám bola prospela tá láska a pohostinnosť?

Spoločný zármutok a pochybnosti vašich sŕdc by sa ešte zväčšil - namiesto zmenšil. Preto najväčšia láska a najsrdečnejšia pohostinnosť je tam, kde môže učeník svedčiť v celej svojej podstate o sláve Pána!

Poď, Kleofáš! A počuj aj ty, čo teraz vravím: Zem nebola nikdy hojnejšie obdarená než v týchto dňoch, keď Sa Božia Sláva mohla zjaviť na Golgote! Konečne, konečne sa nášmu Bohu podarilo uskutočniť dielo, ktoré sa zrodilo z najslobodnejšej lásky a odovzdanosti človeka! *1

V Ježišovi nebolo najväčšie to, že konal divy! - a že dokazoval skutočnosťami, že On je Pán a Majster! Ale to, že v Jeho lúčiacom sa pozemskom živote bola stvorená možnosť priniesť "pravé vykúpenie" Jeho nasledovníkom. A toto vykúpenie je teraz dokonané! - lebo Ježiš žije! A kdekoľvek vo všetkej budúcnosti môže Ježiš (ako Duch) žiť, tam je otvorená brána - ku kráľovstvu pravého života." *2

Nanajvýš užasnutý Šimon sa pýta: "Bratu!, aj ty si už videl Ježiša? - a hovoril si s Ním? Ó povedz, kde Ho nájdeme? Ešte dnes, ihneď teraz sa k Nemu poponáhľam, lebo celé moje myslenie a zmýšľanie je obrátené k Ježišovi."

Cudzinec sa jemne pýta: "Šimon, vieš ešte, čo povedal Majster, keď sa s nami lúčil a musel ísť ďalej Svojou cestou? Či nepovedal: Zostanem v Duchu pri vás! - a medzi vami, ak vy zostanete v Mojom Duchu! Prečo ťa to ešte ťahá k Ježišovej osobe?, ktorá bola len oporným bodom Jeho vnútornej Božskej podstaty lásky! Ó, Môj Šimon! - Zaiste ste si od vášho Majstra osvojili už toľko, že v Jeho neprítomnosti, nikomu nechýba Spasiteľ! Ježišovou najväčšou slasťou je zaiste to, keď sa praví učeníci považujú v Jeho Duchu za uchovávateľov Vysokého Svätého statku, ktorý On všetkým, všetkým zanechal Svojou dobrovoľnou smrťou! Rozjímajte len v tomto zmysle o Jeho utrpení a smrti! A teraz vložte všetky svoje nádeje v Jeho Ducha! A potom zmizne všetok zármutok a "Jeho život" sa skoro vyjaví vo vás! A potom aj okolo vás."

Kleofáš vraví s obdivom: "Ó, bratu! A priateľu Pána! Nikdy som ťa nevidel u Majstra a predsa tvoja reč je rečou Jeho Ducha! Ako to príde, že nie si uchopený zármutkom kvôli Nemu? Veď tvoje nádherné svedectvo pre Majstra mi dokazuje, že tvoje vnútro je zbavené zármutku a starostí! Každé slovo, ktoré si k nám prehovoril, je zaiste živá pravda, ale my vidíme sami na sebe, aká veľká cesta je ešte pred nami, kým prídeme k takému vrúcne vytúženému cieľu.*3 Ty vravíš: Vložte všetku nádej len v Jeho Ducha! Áno - smieme a môžeme ešte? Ty si nám vravel slová Života a zaiste asi môžeš vidieť do našich sŕdc a pozorovať tu hromadu trosiek, ktorá musí byť najskôr usporiadaná. Ó priateľu! Kto má dcéry a synov - a vidí ich predčasne vädnúť - ten potrebuje iné sily, aby svoje srdce udržal pohromade, aby sa nezrútilo! A v tomto stave si nás našiel. Lebo, že my nie sme doposiaľ schopní rozjímať o Jeho smrti - v tvojom zmysle, je ti asi pochopiteľné?" -

Cudzinec odpovedá láskavo: "Kleofáš, netreba ospravedlňovať tvoj bôľ a zármutok - lebo Majster vie o všetkom! A Ja som k vám prišiel len preto, aby som uvoľnil putá, ktoré ste si sami utkali okolo "Človeka Ježiša" vo vašich, ešte až príliš ľudských pojmoch. Jeho smrť uvoľnila od Neho všetko, čo je ľudské - a chce všetkým zjaviť: vás milujúceho Vykupiteľa! A čím viac budete teraz pokračovať v Jeho slávnom diele, tým viac sily vytryskne vo vás a usporiada všetky trosky a všetky doposiaľ falošné pojmy v tomto Ježišovom zmysle:

"Kto Ma miluje - ten bude konať vôľu Môjho nebeského Otca! Lebo On Ma poslal do tohto sveta, aby sa svet stal blaženým skrze Mňa."

Takto zneli slová k vám! A každý, kto učiní to, čo môžete teraz v Duchu a v Ježišovom zmysle učiniť vy vašim blížnym, okúsi blaženosť, ktorú Ježiš po celý čas požíval, pretože On bezvýhradne plnil vôľu Boha, Svojho nebeského Otca!

Pozrite, mohol sa On zľaknúť najvyššieho skutku lásky, ktorý mal korunovať Jeho dielo?, ktorým nakoniec mala byť zriadená cesta a spojenie Boha s človekom? Keby bol mal Ježiš na obetovanie ešte viacej životov, bol by ochotný všetky bez váhania obetovať. Lebo išlo o to, aby bol zachránený vnútorný život všetkých ľudských detí od otroctva! *4 A potom vy, ktorí ste Jeho učeníkmi, ste tiež prvými, ktorí máte svedčiť "z tohto" a "o tomto živote" vo vás!"

Šimon ďakuje: "Milý, milý bratu! Aké nutné je takéto svedectvo, vidím na sebe! - Ako málo ťa to stálo - a už cítime v srdci: Skryté priťahovanie tohto Ducha z Boha. Je samozrejmé, že si ho už nedám ulúpiť, pretože nepriateľ života musí žiť mimo moje srdce, dokým vo mne trvá vedomie spojenia s Bohom! A tak ti milý bratu ďakujem, ako budem ďakovať aj Majstrovi! - Tvoje slová boli síce ako údery kladiva v mojej hrudi, ale teraz sú mi chlebom a vodou života! Ó, kiež by tu boli aj všetci ostatní bratia, ako by sa radovali - a ukázali by sa ako ja vďačnými."

Cudzinec poučuje ďalej: "Šimon! Až teraz, keď myslíš na svojich bratov, budeš oslobodený od tlaku tvojich bolestí! Lebo čo sú vlastné bolesti, ak môžem uzdraviť druhých? Nič než len povzbudením pre pôsobenie slobodného Božieho života vo Mne! - ak sa však zvíjaš vo svojej bolesti a dokonca nariekaš, potom prerušuješ "prúd života" a všetok svet v tebe a okolo teba je spútaný a zotročený, keď nie dokonca zlomený a rovnako tak Pomocník a Spasiteľ v tebe! - Pozrite! Celý svet nie je to, čím sa zdá byť, ale - ako ho ty vidíš zo svojho vnútorného života!

Ak si v sebe slobodný a veselý, pravým Božím životom preniknutý človek - Božie dieťa, potom už nemyslíš na vlastný zármutok, ale všetky priania v tebe smerujú k tomu, aby si okolitý svet učinil rovnako tak slobodným a veselým! A skoro ti nebudú poruke "Božské sily", aby pomáhali! Ak si však nariekajúci, nepokojný a nepokojom trýznený človek, potom ťa hnevá každá veselá duša a v tebe sa valia sily, ktoré chcú len rušiť a ničiť; svet okolo teba sa zdá tmavý a nepekný. Pozrite! - aké sú to protiklady! A tak nájdete všetko v Ježišovom živote a vzore!

Keby však Ježiš myslel na Seba, žil len Svojím vlastným prianím, potom by museli všetci ľudia zostať bez útechy! Bez opory! A bez nádeje na blažený vnútorný život!, ktorý sa nemá prejavovať iba až v záhrobí, ale už tu v pozemskom bytí!

"Ja som dobrý pastier" - boli Jeho slová - a ako pravý Pastier sa staral aj o budúcnosť! Vaša budúcnosť je však Jeho Duch vo vás! Pretože On je: alfa a omega! - Počiatok a koniec všetkých vecí!"

Šimon hľadí oblažený ku svojmu priateľovi: "Ó, bratu Kleofáš! - čo teraz povieme k tomu, čo sme počuli? Nie je to - akoby nám Samotný Pán a Majster oznamoval túto svätú životnú pravdu? Moje vnútro je práve tak naplnené so svätým životom, ako keby sme boli u Majstra! Veru niet už takmer ani rozdielu!"

Kleofáš mu starostlivo odpovedá: "Šimon! Šimon! Nespadneš aj ty opäť do ducha starosti a zármutku - a nebudeš druhým robiť život ťažkým? Lebo Mne sa zdá, akoby si sa teraz nechával až príliš ovplyvňovať vonkajšou sférou nášho priateľa.

Je pravda, že ty, priateľu a bratu, si nás oslobodil tvojou láskou a tvojím súcitom s naším zármutkom - a mne to pripadá tak, ako keby Ježiš už viac nebol v smrti! Jeho smrť ma napomenula aj na moju smrť, pretože som mohol tak rýchlo zabudnúť na Jeho slová! - Avšak teraz je mi dobre a vošiel do mňa celkom iný "život". Zajtra ráno pôjdeme s tebou a ja viem, že ty nájdeš ono kam,*5 lebo v tebe už svieti "Život", ktorý nás má oslobodiť! Brat Šimon; myslíš tiež tak ako ja?"

Šimon radostne súhlasí: "Ó, bratu Kleofáš, nepýtaj sa! To sa rozumie samo sebou! Ale teba, bratu z diaľky, by som sa ešte rád spýtal: Vstal Ježiš naozaj z mŕtvych?" - ako vraj rozprávalo niekoľko žien? - Ty si nám podal toľko o "Majstrovom živote" - poznáš azda aj tu odpoveď? Aj ty sám si použil výrok: Ježiš žije! Zaiste si toto slovo použil v duchovnom zmysle; ale ja teraz myslím, či skutočne vstal z hrobu? A či Ho presne ako teba môžeme vidieť, hovoriť s Ním a chodiť s Ním?"

Cudzinec odvetí vážne: "Bratu! Táto otázka nevyviera z tvojho Božieho života, ale z tvojej duše! Avšak ani tu vám nechcem zadržať správnu odpoveď. Teda počujte:

Ježiš žije! Ak vám to On Sám zasľúbil! Či nepovedal?: »Zborte tento chrám*6 a za tri dni ho znovu postavím!« Áno, Ježiš žije! Teraz žije v nezničiteľnom tele a utešuje všetky všetky srdcia, ktoré sú skľúčené bôľom a starosťou o Neho! Áno, Ježiš žije! A činí pravdivú Svoju lásku, ktorá zvestovala:

»Nenechám vás ako siroty! Len malý čas sa skryjem, ale potom opäť prídem, aby som Sa už neoddelil od tých, ktorí Ma pravdivo milujú!«

A teraz pochopte: Aby bolo možné vidieť Tohto Vzkrieseného a večne žijúceho Ježiša, k tomu je potrebná živá viera!, ktorá nepripustí ani najmenšiu pochybnosť do vnútorného života srdca!

Len tam, kde sa táto viera stáva živou, je srdce nasmerované na Toho, ktorý už nemôže zomrieť! Lebo v takejto pravej viere umiera síce "Syn ľudí" Ježiš na kríži! A Sám oslavuje v smrteľnej bolesti "Život Svojho večného Otca!" - Zato sa však "vnútorný duchovný život z Ježiša" stáva živým vo vlastnom srdci - a vchádza tu ako plod, ako nezničiteľný duchovný "Život Vykupiteľa!" Je teda pravda, čo som vám oznámil:

"Zomrel! - aby tí, ktorí sú Jeho - žili!" Tí však obdržia len "Tento Život" - z Jeho života Ducha, ktorí premohli všetku smrť a všetok súd! Brat Šimon, môžeš teraz uveriť, že On naozaj žije?"

Šimon odpovedá živo: "Bratu v Pánovi! Ako to ty popisuješ, som ti nútený povedať: Áno, On žije! Ale prečo je moje srdce také plné nepokoja? - Vo Mne tak hlasno vraví: Áno! On žije! Ale v celej mojej túžbe ma to pudí, aby som ti povedal: Chcel by som Ježiša vidieť! Tak ako žil! Tak ako ešte žije v mojej spomienke! A myslím, že až vtedy by bola utíšená moja túžba!"

Cudzinec vraví vážne ďalej: "Brat Šimon! Počuj, čo ti teraz poviem: Nedaj sa uviesť do omylu so svojou túžbou - vidieť Ho navonok! Lebo z Písma vieš, akú lesť môže použiť nepriateľ života! - Tomu, ktorý sa môže obliecť dokonca aj do anjelských šiat, by nebolo zaťažko napodobniť zovňajšok syna človeka Ježiša! Avšak mohol by byť tento zovňajšok splnením tvojej túžby?

Či ti ešte stále nie je možné, celkom sa vžiť a vojsť do života Ducha svojho Majstra a Spasiteľa Ježiša? Len vtedy budeš oslobodený od všetkých vonkajších prianí! - Ako chceš pôsobiť v zmysle svojho Majstra, ak v sebe ešte živíš brzdu túžby? Ó Šimon, nadišla vám iná doba! Doba čisto duchovného tvorenia a pôsobenia! A "táto doba" potrebuje "svedkov"! Svedkov, ktorí vnútorne celkom slobodní a upevnení s celou silou zasvätia svoj život Tomu, Ktorý je a dáva Život! Túžba plodí len hlad, ale žiadny život! Preto hľadaj teraz v sebe To, čo od svojho Ježiša očakávaš doposiaľ zvonka!

Keď Majster zápasil v najťažšom boji v sebe a so sebou,*7 - vynorila sa aj v ňom nádej! A táto nádej sa stala túžbou a nakoniec trýzňou! Lebo sa týkala vás - Jeho učeníkov a bratov! Len jeden jediný, radostný pohľad z vašich očí by bol pre Neho naplnením, a Jeho trýzne by boli značne zmenšené! Veď On dúfal vo vás a túžil za úplným porozumením pre to, čo Mu prikazovala činiť láska - k láske - oná láska ku všetkým zotročeným ľuďom a bytostiam! Keď v Ňom však musela zomrieť táto nádej a túžba, ožila duchovná, väčšia, mocnejšia! - A vnútorne posilnenému bolo teraz pre Neho už len jedno chcenie a úplné dokonanie - pre Otca!

Ó bratia Moji! Ak toto nepochopíte a v sebe nezažijete, nebudete sa môcť stať Jeho pravými učeníkmi a nasledovníkmi! Lebo len v Ňom je pravý Život!, a tento božský Život je Svetlo pre blúdiace ľudstvo! Kto v sebe nosí toto božské svetlo - zanecháva ďaleko za sebou všetku pozemskú nádej a túžbu.

Platí len jedno: Nechajte v sebe zomrieť aj všetko ničotné! - vtedy žije On - nielen medzi vami, ale vo vás! A Jeho Duch vám nahradí Jeho vonkajšiu prítomnosť."

Šimon vraví rozochvený: "Bratu! Bratu! Ty nás stále viac zahanbuješ, a ja pripúšťam, že máš úplne a celkom pravdu! Len jednej veci si sa dotkol, ktorú nemôžem pochopiť: Táto Jeho túžba - musela zomrieť aj v Ježišovi? Áno, je to možné? Veď keď sa mi splní niečo, za čím túžim, som slobodný a veselý! Avšak náš Pán a Majster, ktorému nebolo nič nemožné, musel nechať niečo nesplnené opäť ponoriť do Svojho srdca? Toto nechápem! - Ty si práve povedal: Ožila v Ňom nová, duchovná, mocnejšia túžba a dala v Ňom priechod vôli: k úplnému dokonaniu pre Otca!"

Cudzinec poučuje ďalej: "Šimon, len máloktorí sa dozvedia - čo si ty počul - a na čo si sa práve pýtal! A tak počujte:

Pán a Majster bol sám v najťažšom životnom boji! Nikde nebola vyhliadka na pomoc alebo prispenie! Bol to Jeho výslovný príkaz - všetkým anjelom a sluhom večného Boha: Nechajte Ma samotného! Lebo ten, kto Mi pomáha a môže Mi prispieť - je vo Mne! a to je Otec! Ale Ježiš je doposiaľ človekom! - doposiaľ má oči, aby hľadal porozumenie pre ono veľké dielo, ktoré sa má naplniť! Dosiaľ je človekom so srdcom, ktoré túži za posilnením od jedného zo Svojich bratov. Lenže vy bez porozumenia vidíte Majstra zápasiť v Getsemane a žiaden z vás nemá toľko odvahy, aby sa postavil po bok majstrovi a povedal: »Pane, nech príde čokoľvek, môj život patrí Tebe!« To by bývalo splnením Jeho nádeje a túžby! Vy ste chceli bojovať - ale nie znášať, nie spolu trpieť! Vtedy zomrelo to posledné, čo bolo v Ňom ľudské! Avšak ožila v Ňom väčšia myšlienka, niečo, čo Ho učinilo silným a ochotným. A táto myšlienka sa stala jasným vedomím k živej skutočnosti, lebo Jeho vnútro bolo teraz naplnené jednou vôľou: »Staň sa nie už Moja, ale len Tvoja vôľa!« Teraz to bolo, akoby všetky vysoké duchovné bytosti, ktoré Ho videli zápasiť a bojovať, chceli mu osvedčiť svoju hlbokú vďačnosť a dodávali Mu silu! A jeden anjel sústredil všetky tieto lúče síl akoby v zapaľovacom skle a posilňoval Ho - v Jeho novom novo-povstalom chcení! *8

Stovky, áno tisíce rokov uplynú a až vtedy bude zjavené,*9 čo Pána a Majstra "všetkého života" upevňovalo vo vôli: trpieť a zomrieť pre Jeho veľké, sväté dielo lásky. V tejto dobe bolo vybojované najväčšie zo všetkých víťazstiev! A čo potom nasledovalo - mohlo byť ľahšie znášané! Lebo ku prielomu dôjdená vôľa Ducha vytvárala v Ňom neprestajne nové sily!

Tejto hodine máte vy i všetky prichádzajúce pokolenia ďakovať za to, že tu bola vytvorená cesta, ktorá všetkých určite vedie k slávnemu cieľu života! Čo ste videli a zažili*10 na Golgote, bolo korunovanie všetkého toho, čo sa už predtým tvorilo a vytvorilo v Ježišovom srdci: aby sa teraz, viditeľne celej nekonečnosti, podal onen od večnosti zasľúbený dôkaz, že Boh je láska! A láska je a bol život v Bohu!

Od teraz bude každý, kto si osvojí túto lásku, žiť: z Ducha Víťaza z Getsemany a Golgoty! A žiadny nepriateľ ani odporca sa nebude smieť nikdy odvážiť vztiahnuť ruku na tento Svätý Život! V tomto "Žiarivom Živote" nie je už Ježiš hosťom Zeme, ale vrátil sa do Svojho vlastníctva.*11 A toto nebeské vedenie, toto vedomie, mal On v onej ťažkej hodine! - Preto, milí bratia, nesmúťte! Lebo On žije tam, kde bdejú Jeho deti a Jeho bratia! Kde detské srdce je preniknuté duchom vďačnosti: "Toto Si učinil pre mňa, aby som ja teraz smel žiť život v Tvojej milosti, život radosti a naplnenia!"

Aj Hanna si vypočula celú Cudzincovu reč, obaja bratia ju však pozorovali; tu sa Cudzinec obrátil a povedal jej: "Pristúp aj ty bližšie a počúvaj ďalej, čo ešte obom poviem, pretože je to pre všetkých také dôležité! Lebo nielen muži a učeníci Pána, ale všetci ľudia, veľkí či malí, chudobní či bohatí - všetci sú povolaní, aby boli nositeľmi onoho mocného Božieho života, aby pôsobili a tým tvorili podľa Vykupiteľovej vôle! Lebo teraz už nemáte nič dočinenia so "zákonom" - ale s "Vykupiteľovým Duchom!" a vaše úlohy treba riešiť len v Tomto Duchu! Nepýtajte sa, aké úlohy nás čakajú? Ale buďte pripravení v každej chvíli, aby ste k nim počuli povolanie v sebe! Lebo Ten, ktorý vás najme k práci, dá aj návod! Ako však budete riešiť oné úlohy, to zostane prenechané na vašej láske a múdrosti!

Vo vás leží v troskách všeličo, čo spôsobilo Ježišovu smrť! Avšak ste to vy sami, ktorí musia opäť zadovážiť poriadok! Preto si pomyslite na to, ako rýchlo konal váš Majster, keď išlo o to, aby v Sebe uvoľnil brzdy, aby bezvýhradne splnil Božiu vôľu!

Uvážte však aj toto jedno: Lucifer je teraz porazený - a jeho nenávisť je bezmedzná.

Niet anjela, ktorý by neľutoval tohto veľkého a predsa tak hlboko zablúdeného brata! Avšak smrťou Pána na Golgote je aj jemu teraz možná cesta ku slobode, naspäť k Bohu, už len: cez Golgotu! *12 Kríž, ktorý mal Synovi človeka Ježišovi ulúpiť všetko, čo je Božské, sa stal veľkým bodom obratu pre všetkých! Tak ako sa teraz každý môže chopiť slobodného práva, aby aj na seba nechal pôsobiť "Ducha Golgoty", aby v sebe stupňoval vedomie: "Ježiš, vykupiteľ, žije aj vo mne a Jeho život je moja sila, ktorá mi pomáha prekonávať všetko pozemské!" - tak teraz však už nie je možné vydobyť si v inom duchu toto víťazstvo! Kríž je nielen symbolom utrpenia a skúšok, ale aj znamením vyvoleného! Lebo "v kríži sa osvedčiť" znamená: otvoriť v sebe všetky brány *13 ku pravému, večnému životu."

Bratia sa mlčky pozerajú na seba. A keďže Hanna postrehla, že Hosť nebude ďalej hovoriť, vyjde potichu von a obstaráva večeru. Oni traja potom mlčia a každý je hlboko pohnutý.

Keď sú pripravené pokrmy, prosí Kleofáš: "Bratu - čaká nás večera - a Boh nám dal právo žehnať! Požehnaj teda ty pokrm a poďakuj za nás."

Žehnajúc, pozdvihuje Cudzinec ruky nad večerou, vezme chlieb, láme ho a vraví: "Požívajte ho v mene Pánovom! Aby sa stal vo vás posilou pre telo i pre dušu a budete naplnení vďačnosťou, ako som bol naplnený Ja - takže som mohol bezvýhradne naplniť Otcovu vôľu v Sebe! Amen."

"Pane! - Si to Ty", zvolajú zároveň Šimon i Kleofáš a priskočia, aby Ho uchopili so svojimi rukami; ale to miesto je prázdne! - Pán zmizol!

Teraz sa pozrú na seba - a Šimon rozochvený hovorí: "Bol to Pán! Ó, prečo sme Ho skôr nespoznali? - Ako bolestne Mu asi bolo pri srdci, že my, Jeho učeníci, pre samý zármutok a starosť nevidíme ani Pána pri sebe - Ktorý nás predsa tak láskyplne zbavil všetkých starostí! A my prepočujeme hlas nášho srdca, ktorý napovedá: Je to Pán! - To je Pán Samotný!"

"Šimon", vraví Kleofáš. "Áno, bol to Pán, a len On vie, prečo chcel zostať cudzím! Lebo naše srdce bilo tak mocne, akoby chcelo protestovať proti našej slepote! - Ja ti však vravím, Pán to tak chcel! Inak by sme Ho iste boli spoznali."

Šimon zvolá rozrušený: "Ó bratu, teraz si na omyle! Pán že by chcel to, aby sme Ho nespoznali? Nie! - ja si myslím inak! Naše oči boli síce zadržané - avšak našou slabosťou, ktorá nechcela vidieť žiadne východisko z nášho zármutku. A v tejto slabosti k nám prišiel Pán a oslobodil nás od nej! Preto ešte dnes pôjdem k bratom a prinesiem im veľkú zvesť: Pán žije!"

Teraz vraví Hanna: "Ó vy muži, vy zmätkári! - Ako to teda prišlo, že ja som vedela, kto bol ten Hosť? Skôr, než ku mne prehovoril, vedela som: Je to Pán. Keď som oprašovala Jeho nohy, spozorovala som znamenia klincov a pozrúc sa na Jeho ruky aj tu som spozorovala jazvy. Tu som Ho pozdravila ako Pána! - a Jeho vďaka bola pre mňa darom z nebies!"

Kleofáš sa pýta s úžasom: "Čože, Hanna, ty si Ho spoznala a nič si mi o tom nepovedala?"

Hanna sa smeje a povie: "Povedala! - ale ty si bol hluchý a slepý - a len Pán ťa mohol učiniť opäť vidiacim a počujúcim. Teraz sa ponáhľajte k bratom a prineste im zvesť, že: Pán už nie je v hrobe! Ale bol u nás a odhalil nám hlboké tajomstvo Svojho utrpenia!

Pozrite, aj bez znamení rán by som bola naslúchala a uverila Jeho slovám! Lebo, ktorý Cudzinec by vedel o veciach, ktoré sú známe len nám? A ktorý cudzinec sa mohol tak zastávať Spasiteľa Ježiša? Ale všetko je dobre tak! Pán dosiahol aspoň to, že už nenariekate - ale že ste opäť veselí - a teraz môžete povzbudzovať úzkosťami naplnené mysle druhých."

Šimon sa pýta s úžasom: "Hanna, od kedy sa tak zastávaš Majstra? Skôr tomu tak predsa nebolo; naopak si tvrdila: Tak to nemôže ísť večne."

Hanna mu vysvetľuje: "Šimon, hovoril si správne; ja som však bola len slúžiaca a musela som sa uspokojiť s omrvinkami, ktoré zvýšili! Ale dnes ma Pán požehnal! - Cítim v sebe ešte prúd životnej sily, ktorý prišiel z Neho do mňa. Stále by som len jasala nad Jeho slovami: "Tvoje priania a vôľa bude splnená, ak zotrváš v pokore, a tento pokoj v tebe buď tvoja sila a naplnenie!" Ó muži, pochopte, čo to znamená: Byť Ním požehnaný! Jeho pokoj je naša sila a naplnenie! Ďalej už nič viac nepotrebujem pre svoj pozemský život. Jeho pokoj ma nosí! Jeho pokoj je mi oporou a dáva mi istotu: On žije! On žije! - aj keď ostatní tomu nemôžu veriť! Aký oblažujúci stav vytvoril vo mne s niekoľkými málo slovami - a vy ste s Ním hovorili hodinu a predsa ste sa minuli všetkej blaženosti!"

Šimon potvrdzuje: "Hanna, zaiste! Ty si šťastnejšia! A ja sa radujem z tvojho skutočne zaslúženého šťastia. Že sme Pána hneď nespoznali, to nás pripravilo o slasti, ktoré zažívajú len najvyšší anjeli; ale či to nie je dostatok šťastia, že vieme: Pán prišiel k nám? K nám, ktorí sme boli v zármutku a pochybnostiach - a učinil nás slobodnými a veselými?"

Hanna udobruje: "Áno Šimon! Nebudeme sa sporiť, kto je šťastnejší! Veď k nám prišiel Sám Pán a priniesol pokoj našej duši! Ale ja si myslím, že Pán mal pritom ešte celkom zvláštny dôvod *14 - a preto vám vravím: požívajte teraz Ním požehnanú večeru; lebo nie nadarmo to Pán učinil! A pamätajte pri tom na Jeho slová - že vás to má naplniť vďačnosťou, aby ste pre Neho radostnejšie ďalej pôsobili a tvorili! Lebo práve tak, ako ste vy boli v pochybnostiach - tak budú aj mnohí iní ešte v zármutku kvôli Nemu."

Večera bola zakrátko skončená, lebo Hanna nabádala nabádala ich horlivosť, aby Mu osvedčovali vďačnosť skutkami; a tak sa rozlúčili a ponáhľali sa do Jeruzalema, hoci už bola noc.

*1 Nie z božskej všemohúcnosti.
*2 Ku kráľovstvu živého, citového života, kde sa s prebudenými duchovnými zmyslami prežíva všade Božia Sláva.
*3 Stať sa tiež takými svedkami.
*4 Išlo o to, aby bol uvoľnený náš citový život od pút hmotných prianí. Preto by mal človek viac dbať na onen nádherný Ježišov vzor (viď zošity č. 1 až 7).
*5 K Ježišovi.
*6 Jeho telo; každému má byť svoje telo chrámom Božieho Ducha.
*7 V Getsemane.
*8 Lukáš 22, 43.
*9 Až teraz.
*10 Viď zošit č. 8.
*11 Do vnútornej Otcovej Božskosti.
*12 To znamená skrze dobrovoľné ukrižovanie svojej vlastnej vôle.
*13 Všetky duchovné zmysly a nástroje.
*14 Áno, bola pri tom ešte jedna zvláštna úloha, čo Hanna už tuší; my však aj k nej nazrieme až neskôr.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama