Gabrielovo posolstvo

12. ledna 2016 v 14:02 |  Skvostné príbehy
5-5. Gabrielovo posolstvo.

V Jozefovom dome sa bratia ešte živo rozprávali o prípade. Ježiš však šiel ticho von, nasmeroval Svoje kroky ku kopcu a tam ako vždy dodržoval Svoju pobožnosť. Jeho myšlienky zakrúžili do minulosti a po nejakej chvíli - do budúcnosti.

"Ó Otče, Ty láska lásky. Ty, Bytie z ktorého pochádzajú všetky blaženosti šťastia! - Opäť som spojený s tebou v Sebe. - Ó, Ty Láska, Ty svätý život, kedy zavoláš k činu? Žeravá vnútorná žiadosť zamestnáva Moje Bytie - a chcel by som Ti celý slúžiť, iba slúžiť, slúžiť!"

Ježiš je sám, okolo Neho je ticho a svätý pokoj je i v Ňom. Z diaľky znie volanie maličkého kuvika a rýchlo nastáva noc. Jasná noc a hviezdne nebo stoja v najkrajšom žiarivom lesku. - Jedna padajúca hviezda sa uvoľňuje a krúži cez kus svetového priestoru. Ježiš tam však sotva obracia pohľad, lebo On sa pozerá na krajinu a hviezdne nebo z vnútra.

Tu stojí pred Ním svietiaca postava, hlboko sa skláňa a vraví: "Pane, Pane, vo veľkom svetovom priestore je nový ťah, pociťuje sa svätý vánok a všetky bytosti sú naplnené žiadosťou, aby sa pravdivo dozvedeli, kedy asi tento ťah príde. Vieme, že si na Zemi. Vieme, že je to Tvoja svätá vôľa, o tom mlčať. Ale Pane, Pane, teraz už viac nemôžeme mlčať, lebo Tvoje vnútro svieti na tejto temnej Zemi ako Slnko! Ó Pane, prečo ešte dlhšie mlčať? - Prečo nesmieme my, rovnako ako Ty, pôsobiť a spolupomáhať?"

"Môj bratu, ty, Môj hlásateľu. Ty si bol prvým, ktorý kedysi oznamoval Môj príchod a zostúpenie. A tvoje srdce žiarilo radosťou, rovnajúcou sa poludňajšiemu slnku. Všetci blažení a všetci, ktorí boli na najlepšej ceste sa nimi stať, jasali, plesali a verili: Toto je najväčšia nádhera.

Ale Ten, ktorému patril všetok jasot a všetka radosť, sa celkom zahalil do ľudského a radosť sa schladila. Avšak teraz žili v nádeji, že predsa raz sa musia zjaviť všetky nádhery. - Všetci verne konáte svoju službu a ani jeden by nezaslúžil pohanenie. - Ale, Môj milý Gabriel, ešte tu nie je "čas"! Ako vy všetci čakáte na dobre známe "Božie volanie", tak čakám i Ja! -

A vždy opäť je treba skúšať, či aj všetko, aj to najnepatrnejšie vo Mne, je pravdivo novo preduchovnené."

"Pane, Pane," vraví Gabriel, "my, ako Tvoji najvernejší služobníci, sme častokrát stáli v Tvojej blízkosti, kde si Ty staval všetky sily vo Svojom vnútri proti nízkemu. Smeli sme sa len prizerať, smeli sme len prosiť vo svojom vnútri: Ó Pane, daj nám pomáhať Ti! Ale Tvoja vôľa nám nedávala súhlas! - Tým nás i nepriateľ všetkého života uspôsobil ku tvoreniu; ale v žiadnom, ani v jedinom prípade, nás nemohol učiniť kolísavými. Teraz nastúpil iný stav, lebo všetko ľudské poslúcha Tvoju vôľu! A vo všetkých nebeských oblastiach cíti každý obyvateľ: Ó Zem, teraz je naplnený "čas", kde ty - ako najmenší výtvor si hodná najväčšej pozornosti, lebo všetko žije v nádeji: Pán teraz zruší kliatbu, ktorá ľpie na všetkej tvorbe; a Ty - ako Ježiš, si sa posunul do strediska!"

"Iste, brat Môj," odpovedá Ježiš vážne. "to všetko je správne a pravdivé, ale uváž: vydržia len plody, ktoré sú naozaj dozreté! Ó, ešte dlho to nie je tak ďaleko. Vyžaduje si to ešte mnoho boja, mnoho vernosti a pokornej oddanosti! *1 Ale jedno ti dnes vravím: Oznám do všetkých svetov: "Dielo vykúpenia vstúpilo do posledného vývojového stavu! Syn človeka už nebude všetko tajuplne skrývať, ale má sa stať zjavným: Boh sa stal človekom a všetko ľudské sa tým uschopňuje, aby všetko v sebe pretváralo v božské." Teraz ešte platí - dokončiť to, čo bolo doposiaľ víťazne odzápolené nepriateľovi všetkého života. Takto slúžte teraz ďalej v starej ochotnej obetavosti."

Anjel sa hlboko uklonil - a Ježiš je opäť sám.

---
*1 Ešte až ku Golgote. - poznámka vydavateľa.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama