Golgota

23. ledna 2016 v 16:15 | (8) |  Skvostné príbehy
Skvostné príbehy z Ježišovho pozemského života
Zošit č. 8. "Veľký piatok" (1929).

Obsah:
1. Golgota
2. Stotníkov zážitok v nasledujúcej noci
3. Duchovné príbehy na Golgote
4. Judáš pred Pánom
5. Pán v chráme
6. V sobotu pred veľkou nocou
7. V Lazarovom hostinci
8. Ako sa už v inom chráme čaká na Spasiteľa
9. Ježiš uprostred židovských kupcov
10. Prečo musel Ježiš zomrieť

8-1. Golgota.

Hlučne a hrozivo zaznieval hluk zo zhromaždeného ľudu: "Ukrižuj, ukrižuj Ho" - a zdá sa, že z rozčúleného ľudu vychádza vlna krvavého opojenia. -

Pojednávanie s Ponciom Pilátom pozorne sleduje stotník rímskej posádky ustanovenej v Jeruzaleme; jeho pokoj je železný a predsa sleduje s vnútorným záujmom ďalšie smutné dianie. Keď bol Ježiš, obraz najhlbšej biedy, vedený naspäť, zdalo sa, akoby chcel tento stotník pribehnúť k Ježišovi a zasiahnuť do pojednávania.

Tu sa naňho Ježiš pozrel očami, ktoré Rimanom otriasli až do najhlbšieho vnútra a tak išiel stotník von; to bolo príliš. Zostal v predsieni a očakával ďalšie rozkazy.

Ešte raz zaznel hluk zvonka a potom bolo smrteľné ticho. Rozsudok smrti bol vyrieknutý a potvrdený ľudom. Stotník naslúchal so zaťatými zubami a potom prešiel rozčúlený sieňou. Tu sa objavil posol a vyzval ho k zemskému správcovi.

Dostal u neho rozkaz - vykonať "ukrižovanie na Golgote". Stotník prijal mlčky horký príkaz; avšak po chvíľke povedal Pilátovi: "Brat môj, ešte u žiadneho zločinca som nemohol pozorovať túto dôstojnosť, túto výsosť - ako u tohto človeka. Čo keď je tento muž nevinný? Čo potom? Vodou si si síce zmyl vinu zo svojich rúk, ale ako si chceš zmyť "vinu" pred svojím svedomím? Slúžim svojmu cisárovi a ty si tu jeho zástupcom. Staň sa teda podľa tvojho rozkazu. Dixi! - Avšak, brat môj, počuj: Ak vystúpi ešte cestou tam alebo na Golgotu nejaký svedok jeho neviny, zabránim vykonaniu!" S týmito slovami vychádza stotník von a udeľuje svoje rozkazy.

A tak sa začínalo ukrižovanie. Cestou k miestu odsúdenia rozkázal trom hlavným ľuďom chrámovej stráže, aby sa neuhýbali stranou od neho a tak dosiahli s niektorými prerušeniami na Golgotu.

Zhromaždili sa tisíce ľudí, zvedavých mužov a žien, ale stotník dal oznámiť, že všetky deti majú ihneď opustiť pahorok.

Potom vyšla požiadavka, nepodieľať sa na tomto dianí so žiadnym zvukom, slovom alebo dokonca násilnosťami, - a zaznela poľnica.

Stotník ešte raz zvolal: "Pozrite na tohto človeka. Podľa vašej obžaloby je odsúdený na smrť. Avšak chýbajú mi svedkovia, ktorí tvrdia opak, lebo Ježiš sa nebránil. Neodvažuje sa na to nikto? Mocou svojho úradného povolenia sa vás pýtam a povoľujem vám ešte desať minút. Ale Ty, odsúdený na smrť, sa priprav. Rozlúč Sa, ak máš priateľov."

Chrámoví dôstojníci sa udivene dívali na rímskeho zmocnenca, ich rysy boli bledé a tu k nim prehovoril stotník: "Počujte, ak sa tu stane zázrak, alebo vystúpia svedkovia pre nevinu odsúdeného, potom vy traja pocestujete na kríž, aj keby sa mal zrútiť celý svet. Lebo vinník vyzerá inak! Nuž počkajme!"

Po chvíli pristúpi sprievodca a hlási, že desať minút uplynulo. Potom stotník dáva znamenie, lebo mu to káže jeho povinnosť. Ukrižovanie sa začína a ako je známe, prebieha.

Keď Ježiš zvolal: "Otče, odpusť im, nevedia čo činia," tu stotníka uchopí túžba, že sa náhli ku krížu a s bolestným srdcom hľadá ešte pohľad od Ježiša. A Ježiš - bez ohľadu k Svojim vlastným bolestiam, sa na neho usmieva. Tu zažil Riman v sebe pocit šťastia, ktoré stálo v najvzácnejšom rozpore k tomuto miestu najväčšej neprávosti, krivdy.

"Mne je odpustené," myslí si, oslobodený a tak pristupuje k templárom a vraví: "Vidíte, akému čistému človeku ste pripravili smrť? Ako chcete prevziať túto zodpovednosť? Zažili ste dakedy, že zločinec prosí Svojho Boha a Otca o "prepáčenie, odpustenie" pre tých, ktorí mu spôsobili najväčšie bezprávie? To tu ešte nikdy nebolo. Inak, než v hneve, zatvrdenosti alebo úzkosti som nevidel žiadneho, ktorý bol odsúdený k násilnej smrti."

A ono dopustenie ďalej prebiehalo. Ježiš znášal s hodnosťou Svoje tvrdé bolesti a Mária, prebúdzajúc sa zo svojej mdloby, vzhliada ku svojmu miláčikovi a jej jemné materské ruky sa kĺžu, hľadajúc nahor po kmeni kríža, teraz prichádzajú k Ježišovým nohám, - ku klincom a zaznie výkrik, ktorý hlboko otrasie všetkými prítomnými, ľuďmi i vojakmi. Tak cíti len matka pre svoje dieťa. Tu je všetok ľud dojatý a krvilačnosť uplynula.

Mária hľadí nahor, vstáva, objíma krvácajúce nohy a Ježiš sa usmial na Svoju matku.

Máriino srdce tým bolo naplnené Duchom sily a odovzdanosti sa do neprebádateľnej Božej vôle.

Aj učeník Ján teraz prišiel bližšie a obdržal svoje zvláštne zasvätenie zhora z kríža.

Mnohí postupne opúšťali miesto hrôzy a utekali naspäť do mesta; avšak stotník teraz nariadil: "Nikto neopúšťaj miesto, dokým to nedovolím! Bolo to vaše prianie, tak sa teraz prizerajte, aby sa vám neprihodilo niečo horšieho!" A ihneď aj dal povel svojim vojakom, aby zabraňovali opúšťaniu popraviska.

Svätým súcitom naplnený, naslúchal stotník ďalším slovám umierajúceho Ježiša. Potom ho pudil tlak jeho srdca ku trom ženám a bol prekvapený vznešenosťou ich duševnej bolesti. Pozdravujúc, pristúpil bližšie a prosil Jána o vysvetlenie o Ježišovi a o náuke, Ním rozširovanej.

Ján mu rozprával, že "ich Majster Ježiš" bol dobrým priateľom rímskeho miestodržiteľa Cyrénia, veliteľov Kornélia a Júlia a že Sám Ježiš naznačil, že zomrie takouto smutnou a znesväcujúcou smrťou, že tomu nemôže žiadny človek zabrániť, pretože to je svätá vôľa Boha.

"A aj keď sa to dnes deje, náš Majster, náš Pán a náš Boh napriek tomu víťazne premôže smrť."

Stotník naslúchal udivený a pohnutý, podal Jánovi svoju ruku a povedal: "Počul som už častejšie o Nazaretčanovi, ale ešte som Ho nestretol. Avšak keby som Ho bol spoznal skôr, tak by som toto ukrižovanie nebol vykonal." - A obrátený k templárom, volal s hroziacimi očami: "Vy Židia a chrámová háveď, s vami ešte bude zúčtované!"

"Nie tak," vravel Ján mierne. "Hľa, nášmu Majstrovi by bolo ľahké, aby tomuto všetkému zabránil, lebo mal k službám všetky sily nebies a Zeme. Jeho včerajší boj v Getsemanskej záhrade bol možno ešte väčší než dnes. Tak zápasil so Sebou, že sme všetci Jeho učeníci boli váhaví a už sme Mu nerozumeli. Avšak Ježiš hovoril k Svojmu Všemohúcemu Otcovi: "Nie Moja, ale Tvoja vôľa staň sa!"

Teraz nás nechaj so ženami osamote, všetkým nám krváca srdce! Vďaka ti, pohan, za tvoj súcit. Ty si uľahčoval smrteľný boj nášmu Majstrovi a preto príď do Betánie k Lazarovi, tam stretneš priateľov nášho Majstra, veľkého Majstra."

Ján teraz posilňoval ženy. Predovšetkým trpela Mária Magdaléna, ktorá stále znova objímala kríž. Ešte raz zasvietilo Ježišovo oko v najväčšej bolesti, akoby ďakoval za podané prejavy lásky.

Nebo sa zamračilo a nastala šedá, bezútešná temnota.

Ježiš volal za nápojom. Stotník nemohol nič iného, než mu podať horkú octovú vodu v špongii. Tmavšie a tmavšie bolo na Golgote. Ako rád by bol teraz národ utiekol, ale strach pred Rimanmi ich všetkých od toho zadržiaval.

Stotník sa obrátil k templárom a povedal: "Čo teraz vravíte vy, ktorí ste žiadali smrť tohto čistého človeka? Nevidíte, že On je nevinný?" Ale templári mlčali a stotník pokračoval: "Len preto, že mi Nazaretčan odpustil, zanechám všetko ďalšie. Ale hľaďte, aby sa vám neprihodilo niečo horšieho, lebo z tohto vášho nespravodlivého činu povstane zlá sejba, ktorá vám všetkým musí priniesť smrť."

Strašné zemetrasenie teraz otriaslo pôdou, takže všetci prítomní sa triasli úzkosťou a strachom. *1

Ako rachotenie hromu zaznelo Ježišovo zvolanie: "Dokonané je!" do ich uší a nakoniec Ježiš dotrpel.

Stotník zvolal otrasený: "Ó, Ty Bože, Ktorého som sa ešte len dnes naučil poznať. Vďaka Ti, že si skrátil toto utrpenie. Od teraz Ti slúžim, lebo Tento Ježiš musí byť "Tvojím Synom"."

Potom pristúpil ku skloneným ženám. Tu nasledovali ešte horšie otrasy. Zem sa chvela, teraz už nebolo žiadneho zadržiavania. Ľudia prelomili reťaz aj ustrašených vojakov a náhlili sa, akoby hnaní fúriami, k blízkemu mestu, kde mnohé pyšné stavby padli za obeť tomuto zemetraseniu.

Temnota postupne ustupovala a zapadajúce slnko ešte raz osvetľovalo smutné miesto.

Stotník dal zhromaždiť svojich ľudí a prikázal im priniesť nosidlá pre tri ženy a doniesť ich iste domov, lebo boli príliš slabé, aby chodili.

Potom prikázal: "Bdejte nad týmto ukrižovaným. Ale ja sa ponáhľam ku zemskému správcovi." Vyskočil na svojho koňa a rútil sa do mesta k Ponciovi Pilátovi.

Bez ohlásenia dobehol do jeho obydlia, podal mu podrobnú správu a vyžiadal si silnú stráž, pretože nedôveruje chrámu.

Potom už prišli aj vyslanci chrámu k Pilátovi a žiadali o sňatie Ježišovej mŕtvoly pre položenie do hrobu. Ale stotník presadil, aby sa to dialo len pod rímskym dozorom.

Tu odpovedali Nikodém a Jozef z Arimatie: "Ničoho sa neboj. My sami sme Jeho priateľmi. Ale ak nám chceš služobne pomôcť, tak zožneš našu vďaku!"

Stotník sa pochybovačne pozrel na oboch a povedal: "Vy chcete byť priateľmi Nazaretčana? Kdeže ste boli, keď som žiadal "svedkov" pre Jeho nevinu? Verte mi, keby som bol Jeho priateľom, bol by skôr chrám zrušený, než Ježiš ukrižovaný."

Poncius Pilát povolil sňatie mŕtvoly, pretože stotník znovu uisťoval: "Tento Nazaretčan vytrpel smrť nevinný!"

Stotník sa opäť náhlil naspäť na Golgotu, avšak nemohol zabrániť, aby jeden vojak neprebodol kopijou Ježišov bok.

Ihneď tu upovedomil ženy o povolení sňatia a uloženia do hrobu a dal priniesť k tomu vosk, masť a prádlo.

So svätou láskou niesli jeho priatelia telo ich milovaného Majstra ku skalnému hrobu a po vykonanom pochovaní dal stotník zapečatiť hrob a nariadil prísnu stráž.

Keď bolo všetko v poriadku, pripojil sa k Jánovi a ženám, ktoré sa dali na Nikodémovo pozvanie niesť do jeho domu. A Nikodém pozval i stotníka k účasti na večeri.

V dome zostali ženy samotné a teraz dvojnásobne cítili svoju osamelosť.

Ostatní večerali a rímsky stotník si dal od hostiteľa a od Jána rozprávať ešte mnohé z Ježišovho života a pôsobenia.

Až neskoro v noci sa rozlúčil a ponáhľal sa do svojho domova.
-------
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama