Ježiš na púšti

22. ledna 2016 v 18:09 |  Skvostné príbehy
7-9. Ježiš na púšti.

Popoludnie trávi Ježiš v odpočinku vo Svojej chyži. Skôr ako slnko úplne zašlo, nasýtil sa opäť korienkami a medom; v srdci sa prebúdza vďaka za tento dar milosti a až teraz sa Mu stáva pokrm občerstvením. A zvolá: "Otče! Ty Láska! - Otče! Ty Život všetkého života! Staň sa len Tvoja svätá vôľa! A zjednocuj sa vždy viac vo Mne, aby sa aj to posledné stalo prvým! - a to prvé posledným vo Mne. - Amen!"

Vlhkú, chladnú noc trávi teraz Ježiš sediac pred Svojou chatrčou; tu prichádza opäť temný Horeb s ešte temnejším duchom a kľajúc a lomoziac zúria okolo pokojne sediaceho Ježiša.

Ježiš však robí, akoby ich nevidel, a tak sú zmätení a nevedia, či sú videní a počutí; nakoniec vraví jeden, Pius, k Horebovi: "Priateľu, ty si ma oklamal, pretože si mi povedal, že tento človek tu nás videl - a že je vybavený veľkými silami. Zdá sa, že asi to tak nie je, inak by bol o nás vedel!"

"Len počkaj!" odpovedá Horeb, "čo som ti povedal - to je pravda! - lebo moji súdruhovia sa všetci podrobili Jeho vôli - a opustili ma."

"Dobre, počkáme ešte chvíľu, veď nič nezmeškáme," vraví Pius. "Čudujem sa však, prečo vedieš k tomuto človeku práve mňa. Nevyzerá zle - avšak tiež nám nič neprospeje!" -

"Príde na to", podotkol Horeb, "ja Mu ani trochu neverím." - Pius sa smeje: "Tak sa Mu vyhni, ak sa bojíš! Máš strach z toho človeka? - A vyhľadávaš mňa, ktorému sa všetci vyhýbajú?" - "Nič si preto nenamýšľaj!" - odpovedá Horeb, "lebo i ty nájdeš Majstra, ktorému musíš ustúpiť! Nikdy by som si nebol pomyslel, že budem osamotený - a teraz k tomu došlo - ako mi vravel tento tu. Ak je niekto sám a všade je tma - potom prichádzajú všelijaké myšlienky; nebezpečné je však to, že nemôžem zabudnúť práve na Tohto Ježiša a pri myšlienky, že by som sa s Ním opäť stretol, nastalo dokonca okolo mňa trochu svetlejšie, takže som mohol nájsť aspoň teba. Avšak s Ježišom ešte neviem, ako na tom som."

Pius chcel niečo odpovedať, keď tu Ježiš nahlas vraví: "Horeb! Koho sem privádzaš do Mojej blízkosti? - si ochotný zmeniť svoju myseľ?"

"Aby som sa zmenil, preto som neprišiel naspäť," vraví Horeb, "pretože na to som v skutočnosti ešte nepomyslel! - Ale tento Pius, ktorý bol vodcom veľkých karaván, nechce veriť, že si vybavený silami, ktorým nemožno tak ľahko odporovať."

Ježiš vraví vľúdne: "Nuž Pius! Chceš sa merať so Mnou? - Alebo čo o tom súdiš?"

"Ty nás vidíš a počuješ?" pýta sa Pius - "a predsa si človek! Teda nemožno tebou pohŕdať! - pre mňa však ešte dávno nie je dokázané, že by si bol takým neobyčajným človekom - keď sa vyhýbaš svojej spoločnosti! - Ak si Ten, ktorého Horeb popisoval, potom uznám Tvoje schopnosti, ale či mi budeš môcť prospieť alebo uškodiť, o tom veľmi pochybujem."

Ježiš vraví: "Pius, vravím ti: Ja ti môžem veľmi mnoho prospieť! Ak si Ma však nevšimneš, potom si uškodíš sám sebe! A Moje srdce by naplnil zármutok."

"Ako to?" - pýta sa Pius. "Čo je ti do môjho osudu? Ty si ešte človek, - ja však už nie!"

Ježiš vraví: "Či ešte som alebo nie som človekom - to je vedľajšie! Hlavná vec je: či považuješ za možné, že vo Mne žije Niečo, čo predstihuje všetkých - aj teba!"

Pius vraví: "Najprv by som však musel vedieť, čo je to, čo žije v Tebe! Potom Ti odpoviem. Nemysli si však, že poviem ku všetkému áno! Lebo i ja som nazbieral mnoho skúseností!" -

"Nuž počuj", odpovedá Ježiš. "Ty ako človek si nosil v sebe svojho Boha!, ktorý ťa mal viesť a riadiť až k terajšej dokonalosti. Teraz však stojíš ako úbohý a opustený duch predo Mnou! Kde je teraz tento Tvoj Boh? - A čím bol a ešte ti je?"

Pius vraví: "To predsa nie je odpoveď na to, čo ja chcem vedieť! - Že v sebe nosím Boha, je pre mňa novinka! Ja nepoznám vôbec žiadneho Boha! Pretože sa ešte nikdy nedal vidieť - a tiež neverím, že jestvuje nejaký Boh!"

Ježiš mu vážne vysvetľuje: "Pius, tvoje vnútro je plné zášti a ukrutnosti, pretože v pozemskom života sa ti nič nepodarilo! Nikdy si však neveril, že to bol práve Boh, ktorý vždy skrížil tvoje sebecké počínanie! - Hľa, ako to však príde, že Ja sa cítim vždy spojený s Bohom! A presne poznám Jeho Svätú vôľu! Ty si pomyslíš: anjelik! Avšak Ja ti podám dôkaz o pravde Mojich slov! A tak si žiadaj niečo - čo ti má Boh učiniť - Ja som pripravený to vykonať!"

Pius vraví s úžasom: "Myslíš to vážne? - Beda Ti, ak si so mnou dovolíš žartovať! Potom by som Ťa zničil!"

"Pius, prečo neveríš?", pýta sa Ježiš, "žiadaj si niečo, ako som ti vravel! - a až potom hovor!"

Pius vraví nedôverčivo: "Daj teda, nech teraz nastane deň! A nech celá krajina vyzerá ako mesto, kde som sa narodil a žil ako dieťa!"

Ježiš sa usmeje: "Podrž si teda ruky pred očami, aby ťa neoslepilo svetlo! A - tak - sa staň!"

Pius si pridrží oči; potom pomaly sníme ruky - a zľakne sa! Lebo pred ním stojí dvor, ktorom sa narodil; ešte presne tie stromy - a tak hlasno vykríkne. - Potom ide do domu, kde pri starom stole sedí jeho matka, radostne sa na neho pozerá a vraví mu: "Dieťa! - našiel si konečne cestu domov? - našiel si pokoj? ktorý ťa opäť učiní veselou bytosťou?" -

Pius koktá: "Matka! Matka! Nie, ja som neprišiel domov, - ale človek, menom Ježiš ma sem priviedol! Pred niekoľkými okamihmi som ešte žil v židovskej zemi - a teraz som tu - v Arábii?" -

"Dieťa! Čo to vravíš?" - pýta sa matka. "Kde je ten človek? - Je to tento - alebo onen? Nie? Tento je to! Ja vidím Jeho oči tak láskavo na mňa upreté! A tak Ti ďakujem Ježišu! Že si mi priviedol domov moje dieťa! Ako sa otec zaraduje!" -

"Ó žena!" vraví láskavo Ježiš, "pre tvojho syna som mu splnil jeho prianie, pretože si sa tak často modlila k Bohu: aby bol aj jemu milostivý! Teraz je vyslyšaná tvoja prosba, ale tu nemôže zostať, pretože on sám musí nájsť cestu domov. Preto využite túto chvíľu ako dar nebies! A učte sa Boha milovať a chápať!"

"Ó mužu, ako to hovoríš?!", vraví matka. "Veď si predsa človek! My však sme obyvatelia iného sveta, ktorý bol nám všetkým spočiatku veľmi cudzí a neznámy, ale vďaka Veľkej Božej Dobrote vžili sme sa do neho a teraz môžeme mnohé učiniť inak, než sme činili ako ľudia. Vedeli sme, že náš syn Pius žil tiež vo veľkom svete duchov - a preto sme sa často modlievali k Bohu, aby nám dal dožiť sa chvíle stretnutia! Ale kto si? A z akej sily si bol schopný toto uskutočniť?"

"Žena a matka!" - odpovedá Ježiš. "Kto Ja som - povedal ti už tvoj syn! A čo konám - konám zo Sily Lásky, ktorá je Boh od večnosti do večnosti!

Ako tvoja láska k tvojmu synovi Piovi je výhonkom z Boha v tebe - tak je i Moja Láska vo Mne ten istý Život, ako v tebe! Lenže s týmto rozdielom, že Život Lásky v tebe bol zúžený tvojimi vlastnými pojmami, zatiaľ čo vo Mne vzrástol Tento Život do veľkého Božieho Života a zjednotil Ma s Bohom! Ja poznám Boha! - a Boh pozná Mňa! Ani na okamih nie som bez Boha! - a vždy poznám Jeho svätú vôľu!"

Piova matka vraví: "Ó, akým si šťastným človekom!, že máš túto vzácnu milosť: Byť spojený s Bohom! Potom by si tiež zaiste mohol, bez toho aby si niečo stratil, priviesť to iste tak ďaleko, aby tu mohol zostať môj syn Pius?

Keďže ti Boh oznámil moje prosby za Moje dieťa - potom tiež prosím Teba: nechaj tu môjho Pia! Aby sa opäť našiel! - a bude veselým človekom - alebo duchom!"

"Arabella!" vraví Ježiš. "Sú prosby, ktoré ešte nemôžu byť splnené, pretože na tom závisí spása duší! Ako si sama zakúsila vo svojom tunajšom pobyte, tento duchovný svet je tak presne vybudovaný, ako pozemský: kde je základom poriadok a každá stavba sa musí riadiť zákonmi! Hľa, tvoj syn, Pius, by to tu dlho nevydržal, pretože v ňom doposiaľ žije túžba: Stať sa niečím veľkým! A dokým tieto falošné a zvrátené túžby a náklonnosti nie sú vradené do život podmieňujúcich zákonov Večného Božieho poriadku, dovtedy spôsobujú rozlučovanie a prekážky! Avšak ty, ako matka, môžeš na neho pôsobiť celým svojím vplyvom! Azda prijme tvoju dobrú radu a stane sa pokorným!"

Arabella ihneď prosí: "Pius, dieťa moje! - Počul si, čo vravel ten múdry človek Ježiš? Mal si na zreteli celý zmysel? Je to milosť, že si tu! - a môžeš za to poďakovať Bohu! A tomuto človeku - Ježišovi! Ó keby si tu aspoň mohol zostať, tu vo svojom rodnom dome, kde ťa ošetruje milujúca matkina náruč - a otcovská láska ti chce dať, čo potrebuješ, aby si sa stal opäť veselým a dobrým! Ó Pius, nemôže to byť predsa ťažké: tu, rodný dom a láska! - a vonku, bez domova a sám!"

"Matka, matka, prestaň!" zvolá bolestne Pius. "Ako rád by som tu zostal, avšak vo mne žije niečo, čo je silnejšie - než ty a tvoja láska! Ako často som už s tým zápasil a bojoval - avšak nič to nepomáha! Môj vnútorný život je mojím osudom, lebo cudzie sily ma držia a nútia, aby som bol zlý a násilný! Doposiaľ som nenašiel nikoho, kto by bol silnejší, než tieto sily! Teraz som privedený k "človeku", a môj vnútorný svet je už na rozbitie! Lebo na toho človeka som nevyzrel!" -

"Čo na tom, že už nie si ten starý!" utešuje matka, "veď do rodného domu ťa nedoviedla tvoja sila a vznešenosť nad druhými, avšak tento Ježiš! Tento Bohom naplnený človek - privádza ťa proste sem - a činí ma najšťastnejšou bytosťou! Lebo teraz ťa mám opäť ako kedysi, aby som ťa mohla pritisnúť na svoje srdce. Moje vnútro mi už vraví, že sa raz opäť bezvýhradne navrátiš domov, aj keď si teraz opäť pudený von, kde nie je breh. Áno, moje dieťa, choď opäť, skôr než príde otec! - ušetríme mu smútok, že si ešte stratený; dokým ty sám nenájdeš cestu k domovu! - Ó Ježišu! Ja cítim, že musíme myslieť na rozlúčku! Ale len o jedno Ťa prosím, šľachetný človeče! Podrž môjho syna vo Svojej pamäti! Tvoja sila siaha ďaleko! Avšak nechaj zasahovať Tvoju Lásku ďalej, než je pochopiteľná - a ja viem, ty ho vyslobodíš z pút klamlivých mocí."

"Ó žena a matka Arabella!" - vraví Ježiš. "Všetko za čo prosíš, vie už večný Boh a Otec! A dáva ti uistenie: ak je to možné, stane sa aj všetko podľa tvojej prosby! Ale najprv musí nastať obrátenie tvojho syna! Zotrvaj pevne v prosbách - a dotýkaj sa v duchu jeho srdca! Lebo len Láska a odpustenie umožnia toto obrátenie! Tu vo vašom svete vládne úplná sloboda vôľa! A len slobodnému chceniu sa otvárajú brány k nebeskému Kráľovstvu! Preto nemôže byť ani reči o nejakom nátlaku alebo o prehováraní, ani u tvojho syna! Spomínaj na Mňa a na Boha! Aby aj tvoj vnútorný život bol naplnený duchom, ktorý napĺňa Mňa! Vtedy budeš v sebe pociťovať silu a život, ktorý ti dá úplné vyrovnanie za všetko, čo si opustila.

Ďalej ty, Pius, sa rozlúč, lebo uplynula doba, ktorú ti prepožičala Božia Láska."

Arabella ešte raz objíme svojho syna a vraví: "Dieťa, pridrž sa Ježiša! U Neho nájdeš vyrovnanie, o ktorom so mnou hovoril. - A potom sa zase vráť! - Tvoja matka ťa bude čakať!"

Jediný bozk - a Ježiš, Pius a Horeb sú opäť pred chyžou na púšti.

Celí užasnutí stoja tu obaja - napokon sa Pius pýta: "Ježišu, bola to skutočnosť? - alebo len prelud? - Je mi nemožné uveriť, že to bola skutočnosť!"

"Pius!", vraví Ježiš, "máš Ma za človeka, ktorý ťa niečím šiali? Alebo si dovoľuje žart? Ó, Pius, chcel som ti dokázať, že všetky tvoje sily nie sú ničím oproti Mojim silám. Avšak opäť nie sú to Moje vlastné sily, ale sily Boha a ty si predsa chcel obdržať dôkazy o existencii Boha!

Vy obaja potrebujete pomoc! Ktorá sa vám môže dostať až vtedy, keď zo seba vyhostíte pýchu a namyslenosť a stanete sa práve tak poddajnými ako tí, ktorí od vás odišli! Mohol by som vám ukázať, ako oni ďakujú za šťastie, že sú vyslobodení z ich starého zvráteného bludu! Lebo budúcnosť leží pred nimi ako zo zlata, zatiaľ čo vaša budúcnosť je bezútešná! U vás nepomôže mnoho hovoriť, pretože ste sami neboli nikdy múdri a považovali ste sa za pánov! Hoci Ja by som mohol byť "Pánom" - avšak vo Mne je Pánom Môj večný Boh a Otec, a Ja navždy zostanem Jeho Syn a služobník!"

Pius prosí: "Ježišu, nehovor už ani slovo - túžim za pokojom! Toto rozprávanie bolo až príliš vysiľujúce a môj stav je všetko iné - len nie krásny! A ty, Horeb - budeš musieť asi zostať sám! Lebo teraz je mi nemožné ísť s tebou, pretože ja som našiel svojho Majstra!"

Horeb sa pýta: "Tak - a ja? - čo sa má teraz stať s rozporom vo mne? Myslíš si, že ma to tešilo, keď si bol odrazu so mnou a s Ježišom u teba doma? Ty si vôbec nepomyslel na to, že i ja som bol spolu prítomný, a že som všetko počul a videl!"

Pius vraví: "Nech si je Ježiš Božím Synom alebo nie - splnil mi moje prianie! - A preto Mu chcem slúžiť."

"Pius, ak Mi chceš slúžiť, potom si Mi srdečne vítaný!" vraví Ježiš, "ale len v Duchu Božskej Lásky! Mne nie je nikdy potrebné, aby som si dával slúžiť - pretože Ja Sám so prišiel na Zem len preto, "aby som slúžil". Ak však chceš byť Mojím sluhom, potom slúž so Mnou tvojim bratom. A svoju službu môžeš ihneď začať u Horeba!

Kto slúži Mne - slúži Bohu - a Boh ťa odmení! A Ja ťa potom budem za to žehnať!"

Užasnutý Pius sa pýta: "Povedz mi, ty tajuplný človeče, prečo si vyvolil mňa, smútočnú, nenávisťou naplnenú bytosť? - Prečo sa neodvrátiš od nás vo Tvojej čistote? Veď my by sme mohli spôsobiť nevýslovnú škodu na tele a na duši! Ako sme už tisíce otrávili svojou podstatou!" -

"Pretože - Ja vás milujem!" odpovedá Ježiš. "Pretože váš svet je naplnený temnotou, nenávisťou, lžou a klamom - a nemôže obstáť pred Mojou všeobjímajúcou Láskou! Len jediný svetelný lúč z Môjho sveta, plný Svetla a Života - zoslaný do vášho sveta, činí vás nanajvýš šťastnými bytosťami! Lebo pred týmto Svetlom musí ustúpiť všetko temné! Preto to je Svetlo Boha a Život z večnej Božej Lásky! Svoju Lásku a Zľutovanie vám podávam preto, aby som vás uchránil od pekla, ktoré už začína vo vás vzrastať.

Pochopte to teraz! Lebo mohlo by to pre vás trvať nepredstaviteľne dlhé doby, skôr než by opäť vo vás zaznelo: "Prebuďte sa! A obráťte sa!"" -

Dlho je ticho. Nikto nemohol povedať ani slovo, a Ježiš tiež mlčal. Avšak anjelskými radmi sa niesol jasot a plesanie! Lebo pri Ježišovom výroku "Pretože Ja vás milujem" vzplanulo Jeho srdce podivuhodným Svetlom - a tento zjav bol pre nich pohľadom do Ježišovho Vnútorného sveta - a tento pohľad uviedol anjelov do najvyššej radosti. -

Ježiš ich pozdravil rukou - a akoby šumenie prebiehalo éterom, lebo anjeli spievali:

"Pochválený buď Pán - Boh - Cebaot! - a velebená buď Tvoja Láska! Uprostred púšte si vybudoval trón a odtiaľ zvestuješ všetkým temným duchom: "Aj pre vás, nosím v Sebe Lásku!" - Aleluja! - Aleluja! Amen."

Ježiš ďakuje a vraví: "Odíďte v pokoji! A buďte obdarení trpezlivosťou, dokým nebude všetko dokonané!"

Pius pozoroval Ježiša a počul aj ony ticho vyslovené slová, a preto sa pýta:

"Ježišu, sú tu okrem nás aj iné bytosti? - lebo ja som Ťa videl zdraviť a počul som Ťa hovoriť."

Ježiš odpovedá: "Áno! - Videl a počul si správne, - boli tu Boží sluhovia, ktorých pudila túžba, aby Ma uvideli! A tak som im ďakoval za ich lásku! Avšak nielen preto, aby Ma videli, tu pobudli, ale preto, že všetky nádhery ich domoviny - im bezo Mňa nie sú ničím! - Ty žasneš nad týmito slovami a nemáš pre ne porozumenie; keďže však chceš byť Mojím sluhom, počuj aj túto zvesť - a uchovaj si ju hlboko v sebe: Aj Ja mám kráľovstvo! Je neviditeľné tým, ktorí Ma nepoznajú! Tým však, ktorí Ma spoznávajú, je Moje kráľovstvo niečím takým veľkým a nádherným, že v ňom chceli žiť navždy. A sluhom tohto kráľovstva sa môžeš stať aj ty, ak splníš podmienky, ktoré znejú: Slúžiť! - Slúžiť! - a obetovať!" *1

Pius sa zhrozí týchto slov; ako údery kladiva prenikajú do jeho srdca. - Potom vraví: "Ó, ty tajuplný človeče! Čo z Teba vychádza a aké šťastie asi dokážeš pripraviť! Ó, dopraj mi jediný pohľad do Tvojho kráľovstva! Lebo si ma premohol."

"Pius, rád by som ti splnil aj toto prianie," vraví Ježiš, "avšak tým by som poslúžil Sebe! - ale nie tebe! *2

Lebo potom by si bol nútený uznať niečo, čo musíš nájsť sám od seba! - Ja by som ti rád bol a zostával len Ježišom! a nechcel by som ťa ovplyvňovať v tvojich rozhodnutiach! Pretože som ešte človek a treba mi teda plniť aj všetky zákony! - dokým nebudem dokonalý v duchu!"

"Ó Ježišu, Ty sa na mňa hneváš!" vraví Pius, "pretože som príliš mnoho žiadal vo svojej opovážlivosti! Ó, odpusti mi moju chybu."

"Pius, choď v pokoji svojou cestou!" odvetí mu Ježiš. "Ani na okamih si Ma nerozhneval! Aj keby si mal premnoho hriechov a keby tvoje svedomie bolo obťažené vysoko ako hory - predsa by som ti povedal: Odíď v pokoji svojou cestou! A hľadaj pravdu, kde môžeš nájsť tých, ktorým si spôsobil krivdu! Keby ti však bolo zaťažko napraviť tebou učinené bezprávie, potom si spomeň na Mňa! - a na túto chvíľu, ktorú ti dal Boh zažiť vo Svojej nekonečnej Láske.

Tu teraz nemôžeš zostať dlhšie, pretože tvoj svet je iný než je Môj svet. - Ak však vážne chceš, čo si si predsavzal, potom Ma hľadaj, ale v sebe! *3 A nájdeš Ma! Cesta k tomu je Láska!"

"Ó Ježišu, ako ma tešia tvoje slová," vraví Pius - "a ako rád by som zostával tu u teba; avšak uznávam, že nemôžem byť u teba alebo u iných ľudí. Ale prosím Ťa, kam mám teraz ísť? Ty si vravel: choď svojou cestou! - Ale ako dlho som v ríši duchov, ešte som nevidel žiadnu cestu, ani nehovorím že dráhu."

Ježiš: "Priateľu, pred tebou je dráha, po ktorej môžeš ísť - ak len chceš! A táto dráha sa volá: "Služba mojím bratom!"

V okamihu, keď im chceš slúžiť zo slobodnej lásky - vzplanie v tebe svetlo! A osvieti tvoj okruh - a ty potom po niekoľkých skúškach a ťažkostiach - dospeješ ku svojmu cieľu! Silu obdržíš zo Mňa - ak Ma budeš nosiť v láske vo svojom srdci! Choď teda v pokoji! - Sprevádzaj ťa Moje požehnanie!" -

---------
*1 Áno, dobrovoľne obetovať zo svojho najlepšieho majetku, aby sa tým ostatným poslúžilo, aby sa umožnil duchovný pokrok.
*2 Kiež by sme sa aj my ľudia učili tomuto dôležitému rozdielu!
*3 Toto často opakované poukázanie, buď nám vážnym poučením k náprave starých navyknutých predstáv.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama