Skutočnosť prichádza

20. ledna 2016 v 17:17 |  Skvostné príbehy
7-6. Skutočnosť prichádza.

Rozvidnieva sa; vychádza ohnivočervené Slnko a doďaleka sfarbuje oblohu so svojím leskom. Ježiš je teraz opäť celkom človekom a očakáva nadchádzajúci deň: "Ó, príď, deň - a požehnané buď tvoje svetlo, aby som mohol pôsobiť podľa vôle Svätého Otca. Ty však, Zem aj so svojimi obyvateľmi, buď požehnaná s najvyššou plnosťou čistého Božieho Života." -

Ježiš zostupuje z balvana a uberá sa k bublajúcej vode, ktorá stekala k Jordánu. Umyl si ruky a tvár a občerstvil sa čistým čerstvým dúškom. Jeho pohľad blúdi po krajine, avšak nikoho nemožno uvidieť: je predsa pol dennej cesty vzdialený od miesta, kde Ján učil a krstil.

Teraz si prezerá krajinu: Okolo neho boli vysoké skupiny balvanov; tu a tam stáli zakrpatené stromy a mnoho, mnoho vysokého krovia so silnými koreňmi. Z nemnohých stromov kvapkal med a včely boli horlivé pri práci.

Ježiš potom začal znášať dokopy stromové vetvy, ktoré bolo možné ľahko odlomiť; a keď slnko dosiahlo vrcholu, mohol sa uložiť v tieni svojej - Ním postavenej chaty. Dostavil sa trochu hlad - a tak boli med a niektoré korienky Jeho jedinou potravou.

Spokojný, sedí pred svojou chatou a naslúcha vetru! Sú to zvuky otázok a nárekov, ktoré sú k nemu prinášané bytosťami, ktoré počuli, že "Baránok, ktorý sníma hriechy sveta", - sa nachádza v ich blízkosti! Ježiša ešte nevidia, ale Ježiš im vraví: "Aj vám prinášam chlieb Života a ukazujem vám Cestu k Vnútornému Životu! Avšak do tohto pravého Života dospejete až vtedy, keď Ja dokonám! - Do tej doby sa cvičte v trpezlivosti a v Láske!"

Teraz sa pozerajú na neho. Váhavo pristupujú bližšie, avšak je im to záhadou: tamten človek - že je "Baránkom"? - Človek - a vidí nás? - A tak si jeden dodá odvahu a vraví: "V pokoji sa približujeme k Tebe, pretože Boží poslovia nám zvestovali, že Ty si aj náš Vykupiteľ! A ak nás počuješ, tak Ťa prosíme o odpoveď."

"Vašu prosbu som počul", odpovedá Ježiš, "a posol poslaný k vám Bohom povedal pravdu. Avšak "Vykupiteľom" môžem byť len pre tých, ktorí veria vo Mňa a v Moje poslanie - a potom konajú skutky, ktoré Ja konám v nesebeckej činnosti lásky! Ale všetko, čo Ja konám - prikázal Mi najskôr Môj Otec."

"Kto je Tvoj Otec a kde si splodený?" pýta sa duch, "Radi Ti uveríme, ak nás budeš môcť vyslobodiť z tejto jednotvárnosti našej existencie!"

"Počuj, ty, ktorý si bol zlým kňazom a ešte horším Božím sluhom!", odpovedá Ježiš vážne, "toľko si si musel zaiste osvojiť vo svojom pozemskom živote, aby si vedel, Kto je Ten, o Ktorom hovorili Otcovia a proroci! A že žiaden nemôže zdediť Božie kráľovstvo, ktorý sa najprv nestal "dedičom". *1

Ty si dobre ovládal knihy Mojžišove a mnohých prorokov, keď si však musel odložiť tvoje telo, tu bolo takmer všetko zabudnuté; a keby si nemal lásku a oddanosť mnohých z tvojej synagógy, stál by si teraz celkom sám. Pre nárok, aby si mohol byť pokladaný aj za "dediča", si však neučinil ani to najmenšie; lebo desiatok ti bol dôležitejší, než to najľahšie prikázanie skrze Mojžiša."

"Ty hovoríš ako nejaký Pán!" - vraví kňazov duch, "a Tvoje slová sú ostrejšie než ostrý meč! - Avšak doposiaľ si človekom a na nás kladieš merítko, ako by sme aj my boli ešte ľuďmi! Pokojne sme sa k Tebe priblížili, avšak Tvoje slová nás olupujú o každú nádej a vykúpenie."

"Pomaly, priateľ Môj!", vraví Ježiš, "práve preto, lebo i Ja som duchom ako ty a vy všetci - iba s tým rozdielom, že Ja ešte nosím Svoje mäsité telo, môžem s vami hovoriť ako so Sebe rovnými. A tak ti vravím: Neprídeš ani o krok vpred, ak sa nebudeš usilovať ty aj spolu s tými, ktorí chodievajú s tebou, aby ste splatili všetko, čo ste neprávom prijali. Ty neporozumejúc potriasaš hlavou a myslíš si: Ako to? - a ešte si sa nikdy nespýtal: Komu správne patrila oná obeta, ktorú prinášal ľud Pánovi?

Vy ste síce mali žiť z obety, lebo každá služba je hodná svojej mzdy! Všetko ostatné však patrilo chudobným; a tak ste sa dopustili krádeže na chudobných! Myslíš si, že Boh môže odpustiť, ak len jednoducho poprosíš, aby teba a ostatných vykúpil? -

Vravím ti: "Po večnostiach budeš ešte stáť na tejto pôde, ktorá ti nebude môcť dať nič! - ale môže ťa ešte olúpiť o tú poslednú nádej! - Preto sa namáhaj, aby si sa naučil odo Mňa: "Odriekaniu, Odovzdanosti a Poznaniu!" - Ja ti nevravím, aby si odišiel! A dokým tu prebývam v tejto samote, smiete tu byť svedkami a poslucháčmi Môjho duchovného života!" *2

Kňaz odchádza; stratil odvahu povedať ešte jediné slovíčko; avšak verne a pravdivo podal správu ostatným, ako mu to bolo pri srdci.

Ježiš potom žehnal týmto slepým. -

A opäť bolo ticho okolo Neho - ako v Ňom bolo už predtým. V duchu sa náhlil do hlbín Svojej vlastnej duše - a v skúšajúcom hľadaní konal kritiku pohnutí, ktoré by sa mohli rušivo dostaviť medzi Neho a večného Otca. *3

Teraz zasieval myšlienky lásky, zľutovania a milosrdenstva vo Svojej, Jemu otvorenej duše a bol naplnený najvyššou slasťou a najvrúcnejším spojenectvom! A tak zvolal:

"Poďte všetci a prijmite lásku a milosť Pánovu! Lebo Jeho dobrota a láska je večná! A Jeho zľutovanie siaha až do najhlbšej priepasti!" -

Hlasno znejú tieto slová preniknuté najväčšou láskou - a naspäť zaznieva ozvena: "Preto buďme ako jedno - a Ty buď bratom všetkým ľuďom!"

"Vznešený Otče!" odpovedá Ježiš. "Ako Ti ďakujem! Skrze Tvoju vo Mne posvätenú vôľu smiem byť všetkým bratom! Teraz už nie som osamelý! - Pokiaľ môžem myslieť, pokiaľ siaha Moja túžba, potiaľ chcem všetko obšťastňovať a oblažovať! Lebo Tvoja láska, ó Otče, ukazuje Mi ako Brata aj toho, ktorý je dokonca Tvojím nepriateľom a odporcom! A Tvoj Svätý Vnútorný Život nepovažuje za nič. Tak Ti chcem ďakovať tým, že budem žiť len Tvojej vôli! Staň sa Tvoja vôľa! Amen."

Slnko sa skláňa k západu. - Ježiš sedí pred Svojou chatou a pozerá sa ticho do červena sa sfarbujúceho večerného neba. Pokojný rys v jeho tvári sa stáva takmer slávnostným, lebo vo svietiacej jasnosti Mu v Jeho Vnútornom svete vychádza nové Slnko Života.

A On videl v sebe druhého Ježiša, Ktorý stál v jasnom svetle ožiarený vychádzajúcim slnkom v ňom. Videl ako z očí, z úst a z oboch rúk tohto Ježiša vychádzajú lúče! A "svetlo týchto lúčov" prenikalo von z Jeho Vnútorného sveta a stávalo sa posolstvom pre celú Zem! A aj zástupy okolo neho stojacich duchov vidia toto podivuhodné zjavenie svetla - podobajúce sa dažďu hviezd.

Keď teraz slnko úplne zašlo a rýchlo pribúdala temnota, bola chata a miesto okolo Ježiša predsa osvetlená. A tak sa blížil pokorne jeden iný zo zástupu duchov a pýtal sa: "Pane, Máme Ťa vzývať? - Lebo Ty nie si človek a nie si duch! Keby Tvoja tvár nebola taká slávnostne pokojná, tak by som sa musel strachovať, ale takto ma to ťahá k Tebe a prosím Ťa, aby som Ti smel slúžiť!" -

Ježiš odpovedá: "Mýliš sa, ak sa domnievaš, že Ja nie som ani človek ani duch, lebo Ja som oboje! Tvoje služby dnes ešte nepotrebujem, ale slúž svojim bratom! A vo svojom vnútri zažiješ aj ty potom onú radosť, ktorá žije vo Mne. Ako sa Ja radujem, že som spojený s večným Božím Životom, tak sa budeš aj ty potom radovať: že si spojený v Duchu Lásky so všetkými svojimi bratmi!"

"Pane, kde vezmem prostriedky k slúženiu?" pýta sa duch. "Tu nie je nič iné než pustatina. - Keby si tu nebol Ty, kto vie, kam by sme sa boli odsťahovali."

Ježiš vraví: "Si taký presvedčený, že si úbožiak? Čo som si Ja vzal so Sebou na púšť? Hľa, iba srdce plné lásky, srdce naplnené túžbou, všetkým, všetkým pomáhať a vedomím: Ja som spojený s Bohom! Povedz, nemohol by si mať toto aj ty? Hľa, ak si doposiaľ upozorňovaný zjavmi mimo tvojho vnútorného sveta, chcú ti povedať, aby si si ich osvojil! A ak toto takto činíš, spoznáš Toho, ktorý ti toto radil. Odíď teda v pokoji a požehnané buď tvoje chcenie a konanie. Amen!"

"Amen!" - vraví onen šťastný, lebo v jeho srdci vzplanula iskra z Ježišovej oslnivej Lásky!

Ježiš teraz odpočíva v chate; naplnení zbožnosťou utáborili sa okolo prebývajúci tu duchovia; a nespočetní anjeli boli šťastní, že môžu strážiť Toho, ktorý je celým ich šťastím a životom! Konali prísnu stráž, lebo vedeli, že aj nepriateľ bol na postriežke."

-------
*1 Pravým dedičom je len znovuzrodené dieťa.
*2 Ako vieme z Lorberových a Swedenborgových oznámení, že v duchovnom svete sa viditeľne predstavuje navonok a okolo nás všetko to, čo si myslíme a pociťujeme vo vnútri.
*3 A keby sme Ho my nasledovali a naše pohnútky podrobovali kritike - aj my by sme rýchlejšie dospeli k cieľu.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama