Mohamed prestúpil v roku 1653 ku kresťanstvu

1. června 2016 v 9:30 | Ježiš |  VMLaESvzOJ
74. Mohamed prestúpil v roku 1653 ku kresťanstvu

(Žiadosť Mohameda ako svedka viery. Mohamed bol bratom Láskou nazvaný podvodníkom ľudu, kvôli tomu veľké rozhorčenie a hrozby mohamedánov rozsekaním. Mohamed bol povolaný bratom Láskou dolu, objavil sa a mal krásnu spovednú reč o svojom niekdajšom falošnom proroctve, o jeho odmene za to najspodnejším peklom a zachránení z neho bratom Láskou.)

"Dobre," vravel brat Láska, "povedzte mi teda, aký dôkaz by bol pre vás rozhodujúci alebo nepopierateľný, že iba vy ste pravoverní, my kresťania však bludári, keďže nás titulujete slovom džaur?"

Táto otázka ich uviedla opäť do rozpakov, pretože pre prvý okamih neboli na to pripravení. Ale skoro sa spamätali a vraveli: "To by nám mohol povedať len náš prorok Mohamed, ale kde teraz väzí, kto vie o tom mieste, aby bol vyhľadaný a počutý jeho úsudok?"

Brat Láska teraz mienil: "Vášho proroka, ktorý napokon nebol prorok, ale náboženský blúznivec a zároveň podvodník ľudu, lebo vám zlátal také náboženstvo, že všetci Turkovia a mohamedáni, keď zomrú, prichádzajú do takých úbohých stavov ako vy, bolo by mi ľahké nájsť, lebo viem kde je, ale je otázkou, či uveríte mne a jemu, lebo vy ste ho osobne nikdy nepoznali. Povedzte mi teda, aká je na to vaša odpoveď?"

Označenie podvodník ľudu a zakladateľ falošného náboženstva ich podráždilo, preto vraveli: "Ty nám už odtiaľ neodídeš, dokým nám nedokážeš svoje tvrdenie, inak ťa zbijeme, že zostaneš ležať, ty kresťanská tlčhuba a zlý pes!"

"Nó, Ja som dobre vedel, čo vám nebude chutiť, preto som povedal pravdu a tiež som pripravený vám dokázať, že som povedal pravdu, a preto vám ďalej vravím: Aký platný dôkaz si žiadate odo Mňa o tom, čo som povedal?"

Tu sa mohamedáni znovu zarazili, keďže brat Láska vyriekol tieto slová s pevným dôrazom a akoby vyzývavo, a preto trochu ustúpili a radili sa.

Za niekoľko minút sa obrátili a opäť predstúpili a vraveli: "Kto iný než Mohamed, by nám to mohol pravdivo povedať, lebo tvojim slovám ako džaura nemôžeme uveriť, preto hľaď, aby si nám priviedol Mohameda, inak prídeš pod naše spracujúce ruky, aby si po druhýkrát vedel, ako sa hovorí s mohamedánmi, ak nemajú byť urážaní vo svojom náboženskom cítení." Tieto slová však vyslovili v úplnom presvedčení, že bratovi Láskovi nebude možné priviesť alebo nájsť Mohameda.

Brat Láska sa ich teraz pýtal, či si skutočne prajú Mohameda a či sú pripravení sa ho opýtať a vypočuť ho. Lebo Mohamed sa obrátil a stal sa v roku 1653 kresťanom a je v najvyššom nebi u kresťanského Boha Ježiša, ktorého vy považujete len za malého proroka.

"Čože! Akože!" vykríkli, "ešte aj to si nám trúfaš povedať! Máme ťa teraz ihneď rozsekať, takže stratíš zrak i sluch, ty biedny ničomník a lživá papuľa! Ty zapadáš stále hlbšie do osídla, ktoré si sám kladieš. Len počkaj, si v našich rukách, preto sa priprav na naše peste, ktoré ti poriadne natlčú. Teraz od teba žiadame tým rozhodnejšie dôkazy. Daj nám teda dôkazy, skôr než na teba vztiahneme ruky."

"Chcete teda dôkazy?" vravel brat Láska, "predsa som vám povedal, že vám môžem vyhľadať Mohameda, ale vy nie ste pripravení sa ho vypytovať; lebo on je teraz nádherná nebeská bytosť a vy by ste sa teraz zhrozili, keby teraz prišiel k vám, aby odpovedal na vaše otázky. Sústreďte sa a premýšľajte, čo sa ho budete pýtať, aby ste sa potom nedívali ako vôl na nové vráta, bez toho aby ste dosiahli cieľ svojej túžby. Jedná sa o to, aby ste sa potom obrátili, vyslobodili sa z tohto nešťastného stavu a učinili sa šťastnými, ako sme my."

Tieto rozhodné slová pôsobili na nich ako sprcha a teraz sa začali radiť, čo by mali začať, keby skutočne prišiel. Tu predstúpil jeden turecký duchovný a vravel: "Bratia, vec je vážna, ja som vždy so svojimi bratmi naslúchal stranou, čo sa deje a teraz spoznávam, že je načase vážne sa zaujímať o vec, aby z toho nevyšiel podvod a klam. Keďže my duchovní a vaši náboženskí učitelia sme v prvom rade zainteresovaní, aby sme sa dozvedeli pravdu, aby sme vedeli, ako sme na tom s týmto človekom, ktorý s vami hovoril s takým vedomím víťazstva. Nechajte ma pohovoriť si s ním, potom sa už dozviem, ako a čo s nami zamýšľa. Ja to s ním už spravím. Prenechajte teda váš spor mne, aby vec našla pravý východ."

Mohamedánsky duchovný potom hneď pristúpil ku bratovi Láskovi a povedal mu: "Počuj, mladík, tvoja reč s mužmi môjho náboženského kruhu bola veľmi vyzývavá a preto k tebe prichádzam ako náboženský učiteľ, aby som od teba videl ponúkané dôkazy. Dokáž nám teda, čo tvrdíš, aby nám bol podaný dôkaz pravdy, inak nemôžeme uveriť tvojim tvrdeniam; maj sa k tomu, lebo ja som ochotný pravdu skúmať."

Brat Láska povedal teraz duchovnému: "Priprav sa a veľmi sa pozbieraj, aby si nakoniec neonemel od úžasu. Zavolaj k tomu ešte tvojich spolubratov a duchovných, aby ste mali viacej odvahy, keď sa objaví Mohamed."

Duchovný okamžite zavolal ešte ostatných duchovných a povedal: "Nuž, učiň pravdou tvoje tvrdenia!"

Brat Láska teraz zvučne vravel, aby to všetci zretelne počuli: "Brat Mohamed, príď dolu!" V tomto okamihu zišiel z výšky blesk a Mohamed stál v najkrásnejšom tureckom obleku s turbanom na hlave pre vyľakanými duchovnými pýtajúc sa ich: "Milí bratia, povedzte mi teraz, čo si teda odo mňa prajete?"

Kňazi však boli takí vydesení, že neboli schopní vydať zo seba ani hlásku a stále na neho uprene hľadeli. V tejto rozpačitosti sa hlásil brat Láska a povedal: "Vy chcete dôkazy a nazvali ste ma tlčhubom, biednym ničomníkom, ktorého kvôli jeho lživému táraniu treba zmlátiť. Nuž, vy tlčhubovia, kde je vaša odvaha, aby ste do toho zaťali? Nechceli by ste vášho proroka Mohameda uchopiť a zmlátiť ako podvodníka? Je tu a tým je podaný dôkaz, ktorý si žiadate. Ty brat Mohamed, hovor však sám pravdu, aby sa ochladili tieto horúce hlavy."

Potom sa Mohamed ujal slova a vravel: "Milí bratia a súverci podľa mojej niekdajšej viery! Brat, ktorý ma zavolal dolu z nebeských výšin, je veľmi vysoký Duch, ktorý je hoden všetkej viery v tom, čo povie, a tak tiež povedal pravdu, že ja som bol kedysi ako zakladateľ vášho náboženstva podvodníkom ľudu, preto že som zlátal nové náboženstvo nie podľa božských vnuknutí, ale podľa svojich názorov, náboženstvo, ktoré zodpovedalo povahe a mravom východného ľudu. Použil som všetko, o čom som vedel, že by sa páčilo ľudu, lebo vo svojej ctižiadostivosti som sa chcel stať veľkým mužom, a preto som naklamával, čo som našiel ako dobré. Bol som v najplnšom zmysle slova, dokým som žil na zemi, lživý alebo falošný prorok. Keď konečne prišla smrť, išiel veľký Allahov prorok do najhlbšej temnoty najspodnejšieho pekla a nie do siedmeho neba! Tu v hlbokej temnote a pri mukách a bolestiach som mal dostatok času na premýšľanie, že som sa dopustil hlavného hriechu, preto som bol zaň tak silno potrestaný. Náboženstvo Ježiša Krista mi bolo dobre známe, lebo som z neho všeličo vyňal, lenže som nevedel, či bol Ježiš ako náboženský učiteľ skutočne Boh alebo len božský vyslanec, lebo som sa nevedel vymotať z denného človeka a vidieť vyššie svetlo, pretože som bol v duchu príliš temný, lebo viera Kristova a pýcha a ctižiadosť, ktoré uviazli vo mne, sa neznášali. Lebo nikomu nevzíde svetlo, dokým holduje týmto hlavným hriechom. Zostával som po dlhé storočia, ktoré sa mi zdali večnosťami, medzi strašným výplodom najhorších diablov a nemohol som si pomôcť. Volal som k Alláhovi; ale zdalo sa mi, ako by Alláha nebolo. Zostával som nevypočutý a trpel som strašnými bolesťami a duchovným utrpením a nepopísateľnými výčitkami svedomia. Teraz som vedel, že založenie môjho náboženstva vzbudilo v Alláhovom oku veľký hnus, a zdalo sa, že ma Alláh celkom zavrhol a odsúdil do večných plameňov pekelného utrpenia. Storočia za storočiami najväčších bolestí ubiehali, bez toho aby sa zdalo, že sa tento hrozný stav skončí. Alláh nechcel o mne nič vedieť, a tak som musel trpieť bez akejkoľvek nádeje na vyslobodenie a zmiernenie svojho najvyššie smutného stavu. Aj moje okolie, výplod najhorších diablov, mi nedávalo pokoj a všemožným spôsobom sa mi vysmievalo. Spočiatku som sa pravdaže pozastavoval nad výsmechmi svojho proroctva, lebo som bol ešte pyšný a ctižiadostivý. Ale čas hojí všetky rany a tak som si tiež zvykol na podceňovanie a zlomyseľnosti svojho okolia, a to bolo veľkou výhodou pre môj stav mysle. Tým som mal dostatok voľného času na premýšľanie, čo všetko som spôsobil so svojím novým náboženstvom. Svojou neznášanlivosťou voči inovercom, svojím smilstvom so ženami a inými necnosťami, okrem pohostinnosti, javilo sa mi byť zdrojom k novému tvoreniu diablov všetkých odtieňov pre peklo. A pozrite, predo mnou stojíte ako tí, ktorých moje náboženstvo vychovalo na obyvateľov pekla. Škaredí, viac nahí než ošatení, zlí, neznášanliví a chlípni stojíte tu a pred niekoľkými minútami ste chceli napadnúť najušľachtilejšieho Brata a rozsekať ho, pretože vám povedal pravdu. Ste teda pyšní, pretože ste neznášanliví a odtiaľ ten váš tunajší smutný osud ako obyvateľov pekla, lebo vo vnútri vašej bytosti ste diabli. Avšak budem vám rozprávať ďalej: Jedného dňa, ak je to tak možné v pekle povedať, najmä v najnižšom pekle, kde niet iskry svetla, prišiel som konečne na ideu premýšľať o Ježišovi ako zakladateľovi kresťanského náboženstva. Náuku som poznal, a preto mi bolo ľahké poznať nesmierny rozdiel medzi náboženskou náukou Ježišovou a mojou.

V kresťanskom náboženstve som našiel len božské, v mojom však modloslužbu, pretože bolo prispôsobené ku svetským necnostiam orientálneho ľudu. Čím viac som však premýšľal o vznešenosti Kristovej náuky, tým viac lásky som nadobúdal k Ježišovi ako Zakladateľovi tohto náboženstva. Zistil som, že On bol skutočne Svetlo v temnote a preto hoden všetkej úcty. Toto pokračujúce štúdium prebúdzalo vo mne túžbu poznať tohto zvláštneho muža. Ale ako v najhlbšom pekle a temnote, to mi nebolo jasné. Lenže túžba nepovoľovala, pretože moja vážnosť, úcta a láska k tomuto neobyčajnému Géniovi a Duchovi božskej náuky a pravdy bola až príliš veľká. Jedného dňa alebo v jednu noc, to je pre rozprávanie vedľajšou vecou, zmocnila sa ma taká túžba za týmto Mužom, že som akoby slasťou vyrazil dych lásky: Ach, môj milý Ježišu, kiež by som mal tú milosť raz Ťa vidieť a hovoriť s Tebou! To by iste zmiernilo môj neznesiteľný stav utrpenia. V tomto okamihu sa zablyslo pred mojimi očami a nado mnou stál prekrásny žiariaci oblúk a akýsi neviditeľný hlas: "Mohamed! Tvoje hriechy sú veľké, ale láska večného Otca ľudí Ježiša je ešte väčšia." Keď tento hlas utíchol, zmizol žiarivý oblúk a ja som sa ocitol na krásnej zelenej lúke, plnej kvetín a vône a všetka trýzeň a utrpenia boli preč.

Padol som na kolená a na tvár a skryl som ju do svojich rúk a plakal som radosťou, že som sa dožil tejto nádhernej udalosti, keď som bol vyslobodený z hrozného pekla a zároveň som sa dozvedel, že Kristus bol a je skutočne Alláh, Otec a Stvoriteľ ľudí; lebo o tom ma presvedčovalo aj toto premiestnenie z najhlbšieho pekla a temnoty na takú nádhernú a svetlú lúku. Ďakoval som ako som len vedel, za veľkú milosť a zároveň som sa udivoval, ako som tak náhle mohol byť oslobodený od všetkého utrpenia a cítiť sa tak dobre a zdravý. Keď som už dlho ležal na tvári a chválil a velebil Alláha v Ježišovi, pocítil som ruku, ktorá sa ma dotkla a počul som hlas, ktorý ma vyzval, aby som povstal. S údivom som sa obzrel za postavou, ktorá ma prebudila z môjho stavu spokojnosti a vyzvala ma povstať, a tu som uvidel pred sebou stáť a priateľsky na mňa pozerať toho istého ušľachtilého človeka, s ktorým ste sa tak sporili o moju falošnú vieru. Ach, nedokážem vám popísať, aká slasť prúdila mojím srdcom, keď som po takej temnej noci najhoršieho pekla uvidel priateľský ľudský pohľad. Chvíľu som bol upútaný radosťou a pozeral som sa na neho, konečne som prišiel ku slovu a vravel: "Alláh s tebou, dobrý priateľu! Povedz mi, kdeže to som, lebo sa vôbec nevyznám?" A dobrý brat vravel: "Na tvojej vlastnej pôde tvojho poznania lásky." Tejto odpovedi som nerozumel, ale ochotne som ju prijal a pýtal som sa ďalej: "Milý bratu, povedz mi, ak prídem ku svojmu Otcovi Alláhovi Ježišovi? Lebo On ma pred nejakou dobou vyslobodil z najhlbšieho pekla a presadil ma sem." Tu milý brat odpovedal: "Prídeš k nemu, ale ty si nemajúci akékoľvek skutky lásky a bez nich nikto nepríde ku Alláhovi, Otcovi, ktorý je čistá láska a v Ježišovej podobe sa necháva vidieť od Svojich detí a prebýva s nimi v najvyššom nebi. Ja ťa však povediem, aby si si osvojil oné cnosti, ktoré ťa privedú k Nemu, a aj ty musíš ukázať niečo, čím sa dosiahne nebo"; a pozrite, tomuto najušľachtilejšiemu človeku, ktorý tu stojí, mám ďakovať za všetko, že som teraz prešťastný."

V tomto okamihu zažiaril ako slnko a letel naspäť ako blesk do nebeských výšin a zmizol.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama